Protitankové uzávery sú vo Vrbovom, v Šterusoch, na Grnči aj v Chtelnici
Bol rok 1945 a blížil sa koniec druhej svetovej vojny. Červená armáda, ale i Rumuni postupne oslobodzovali naše územie. Nemci nenechávali nič na náhodu. Vybudovali sústavu opevnení od Baltského mora až po Jadran. Jej súčasťou a hlavnou obrannou líniou na juhozápadnom Slovensku mali byť Malé Karpaty. Zvyšky cestných uzáverov sa až do roku 2016 nachádzali vo Vrbovom, v Šterusoch, v Chtelnici nad vodnou nádržou Výtok či v Prašníku v osade Grnča. Nemci začali s prípravami na ich výstavbu v septembri 1944.
Ukážkový je najmä zachovaný cestný uzáver v Šterusoch v smere od Vrbového. Má tvar písmena „vé“. Cestné zátarasy vytŕčajú aj z bodľačia a zeliny pri starej ceste popri vodnej nádrži Čerenec do Prašníka. Železobetónové kvádre, lepšie povedané kocky, sú i neďaleko predajne Lidl. Ďalšie sú smerom na Šterusy.
Zradný richtár si ľudí nezastal
Prečo ich je toľko? V našom regióne Nemci rátali s maskovanými pozíciami ťažkého delostrelectva na úbočiach Malých a Bielych Karpát ako s predsunutými palebnými postaveniami pre sústavu nedokončených opevnení v Alpách. S prípravami na výstavbu ochrannej zóny začali v septembri 1944 práve na západnom Slovensku.
Ako si na tie časy spomína obyvateľka Pustej Vsi a bývalá partizánka Alžbeta Zollerová? „Náš otec Martin Priebrach spolu s ďalšími mužmi z Prašníka i Pustej Vsi chodieval na príkaz Nemcov kopať zákopy pre obrannú líniu proti prichádzajúcim Rusom okolo hradskej od Vrbového po Prašník. Aj tak im to nepomohlo. Už mali v tom čase nahnané – báli sa Rusov. Raz v zime po nejakej streľbe prišli k nám Nemci zavčas rána a povyháňali z domov všetkých chlapov. Vzali ich na hlavnú hradskú a legitimovali. Nikoho podozrivého nevypátrali, tak prežili. Oveľa väčšiu raziu sme ale zažili začiatkom marca 1945. Vtedy prišli fašisti veľmi skoro ráno. Vyháňali na dvor všetkých chlapov od 18 do 75 rokov, vypálili dve chalupy, senník aj barónkin letohrádok, stojaci v lese oproti ich rodičovskému domu. Nášho otca s ostatnými mužmi, ale aj učiteľkou Žilinčíkovou a manželkou a deťmi Jána Žídka, čo vybavoval falošné legitimácie, vzali k richtárovi do Šterús, kam Pustá Ves patrila. A zradný richtár si našich ľudí nezastal. Gardistom i Nemcom povedal, že muži mali byť už dávno zavretí… Zo Šterús ich odvliekli na gestapo do Vrbového. A keď nik nezradil, uväznili ich až do konca vojny v Trenčíne.“
Bojkotovali príkazy fašistov
Pri stavbe nemeckej línie miestni často bojkotovali príkazy fašistov. Prácu nevykonávali svedomite, hoci ju mali zaplatenú. Na Slovensku sa najčastejšie stavali železobetónové bloky rozmerov 2×2 metre s rôznou výškou. Na práce dohliadali žandári, policajti i nemeckí dôstojníci.
Front napredoval, tvrdé boje sa na jar 1945 zvádzali medzi Smolenicami a Chtelnicou. O Dechtice sa bojovalo dvakrát, keď nepriateľ protiútokom vytlačil sovietske jednotky. Po postupnom prelomení obrany na tomto úseku 3. až 5. apríla už front postupoval plynule. Zvyšné obce v Brezovských Karpatoch a Vrbové sa dočkali slobody 6. apríla. Nemci ich opustili takmer bez boja a tak sa stala obrana zvyšnej časti Malých Karpát nereálnou.
Na dvore mal guľometné hniezdo
V Piešťanskom týždni číslo 31 z roku 2006 opísal Štefan Gregorička guľometné hniezdo na Štefánikovej ulici vo Vrbovom. Vo dvore ho mal vtedajší majiteľ domu Pavol Juríček: „Hniezdo má v priemere vyše metra a je hlboké asi meter osemdesiat. Počas leta do neho napúšťam vodu na polievanie záhrady.“
