Kanoista Milan Jankech sa vrátil do lodenice po 20 rokoch

V dňoch 12. až 14. augusta ste sa v poľskom meste Bydhošť zúčastnili pretekov v kanoistike na ICF Canoe Masters World Championship (majstrovstvá sveta v kategórii masters). S akým tímom ste tam išli?

Zo Slovenska sme sa zúčastnili štyria pretekári v singlových aj v posádkových kategóriách na tratiach K1 200 a 500 m, K2 200 a 500 m a K4 500 m: Milan Jankech, Piešťany (r. 1978), Karol Becker, Bratislava (r. 1970), Gabriel Zirkelbach, Komárno (r. 1968) a Martin Blažek, Bratislava (r. 1965).

Aké výsledky ste dosiahli, v akej konkurencii?

V konkurencii 14 štátov sme sa ako krajina umiestnili na šiestom mieste s desiatimi medailami, z toho boli štyri zlaté, tri strieborné a tri bronzové. Ja som do celkového počtu prispel štyrmi cennými kovmi – jedným zlatom v K1 na 200 m, jedným striebrom v K2 na 200 m a dvomi bronzmi v K1 na 500 m a v K2 na 500 m.

Čo považujete za svoj najväčší úspech?

Mojím najväčším úspechom je prvé miesto v K1 na 200 m, lebo sa najviac sústreďujem na túto disciplínu. Na 500-metrovej trati som obsadil tretie miesto. Veľmi si cením striebro v K2 na 200 m, kde sme v dvojkajaku s Karolom Beckerom bojovali s mladšími pretekármi aj o 15 rokov. V disciplíne K2 na 500 m sme obsadili tretiu priečku. V štvorkajaku na trati 500 m sme štartovali s pretekármi vo vekovom rozmedzí od 35 do 54 rokov a ako posádka sme skončili tesne na štvrtom mieste, čo považujem tiež za veľký úspech. Vekový súčet nášho štvorkajaku bol 207 rokov.

Povedzte niečo o ceste na majstrovstvá, čo všetko bolo treba zabezpečiť, kto vám pomohol?

Víkend pred majstrovstvami sveta sa konali majstrovstvá Slovenska na krátkych tratiach v Bratislave na Zemníku, čo bola veľmi dobrá záverečná previerka. Do poľskej Bydhošti sme cestovali s jednodňovým predstihom pre registráciu, ubytovanie a technické prípravy. Na cestu nám Slovenský zväz rýchlostnej kanoistiky, sekcia hladkých vôd, zabezpečil prepravné vozidlo s vlekom na lode, za čo sa im chcem poďakovať. Aj dôvera a priazeň, ktorú nám prejavili, bola našou motiváciou.

Priblížte atmosféru šampionátu. Kto zo zahraničných pretekárov bol blízky Slovákom?

Atmosféra pretekov bola pokojná, ale zároveň bolo cítiť radosť, podporu a vidieť priateľstvá ľudí rôznych vekových kategórií od 35 do 70+, ktorých spája šport a radi si vychutnávajú vodu, prírodu a pohyb v nej. Z pretekárov nám boli asi najbližšie Česi, Poliaci i posádka z Litvy. Usporiadatelia boli ústretoví a zabezpečili pohodovú atmosféru bez časových sklzov.

Čo ste tam zažili, čo videli?

Bydhošť, kde sa preteky konali, patrí k najväčším mestám v Poľsku, ale priznám sa, že sme toho príliš nevideli. Nahustením a rozplánovaním rozjázd a jázd pretekov na celé dni nebolo veľa času na prehliadku. Ale napriek únave a celodennému horúcemu počasiu sme si urobili príjemnú večernú prechádzku s krásnymi výhľadmi na zaujímavú architektúru, vodné kanály a rieku v centre. Mesto má prezývku „poľské Benátky“, avšak s menej turistami, pokojnejšími ulicami a nižšími cenami. Tiež sme si pochutili na miestnej gastronómii.

Aká je vaša pretekárska celoživotná dráha – čím je „dláždená“?

S kanoistikou som začal ako osemročný v domácom klube Duslo Šaľa, nakoľko pochádzam zo Šale. Športová kariéra pokračovala na Osemročnom športovom gymnáziu v Trenčíne a následne v armádnom športovom klube Dukla Trenčín, kde som aj skončil. Usadil som sa v Piešťanoch, žijem tu a pracujem už vyše 25 rokov, keďže manželka Monika pochádza z Piešťan. V roku 2015, keď mal starší syn sedem rokov, ho očarila lodenica a ja som sa tak po dvadsiatich rokoch vrátil späť ku kanoistike, ale už ako veterán. Je to kategória od 35 rokov. Veteránskej športovej kariére sa venujem už siedmy rok. Mám dvoch synov a obaja sú vodáci. Starší Filip (14 r.) sa venuje rýchlostnej kanoistike už sedem rokov a mladší Kristián (8 r.) má za sebou prvú sezónu.

Ako ste sa ku kanoistike dostali, kto vás nasmeroval, kto trénoval, vymenujte oddielových kolegov, s ktorými ste v kontakte, prípadne spolu trénujete.

Mal som množstvo trénerov, ale z tých najdôležitejších môžem vymenovať Gabriela Zirkelbacha, Vladimíra Mrvu a Danielu Mrvovú. Keď som sa ku kanoistike po rokoch vrátil, v Piešťanoch som niekedy jazdil so skupinou Róberta Erbana. Nakoľko pracujem, tak prevažne trénujem sám, keď mám voľno. Na lodenici v Piešťanoch sa cítim veľmi dobre, lebo tu vládne rodinná atmosféra, priateľské vzťahy a snažíme sa pomáhať si navzájom, a tým aj napredovať. S partiou z majstrovstiev sa stretávam priebežne na pretekoch v sezóne.

Koľko treba trénovať, aby bol kanoista úspešný, a čo okrem kanoe zvládate s prehľadom – iný šport, záujem, koníček.

Samotné trénovanie som prispôsobil hlavne rodine a pracovným povinnostiam, takže trénujem, keď mi to čas dovolí. Keďže sa obaja moji synovia venujú kanoistike, mám to o to ľahšie, lebo si odtrénujem, čo potrebujem, aj počas toho, ako sú na tréningu. Snažím sa trénovať aspoň štyrikrát týždenne, samozrejme, pred pretekmi je tréning intenzívnejší. Trénuje sa celoročne, príprava je nielen o najazďovaní kilometrov na vode a trenažéri, ale zahŕňa aj beh, posilňovňu a plávanie. Všetko v závislosti od počasia a voľného času. Na lodenici v Piešťanoch mám ideálne podmienky po každej stránke. Najdôležitejšie je nebáť sa prejaviť, nájsť odvahu a rozvinúť svoj potenciál a vyjsť z komfortnej zóny. Každý krok, úspešný či menej úspešný, prináša nový obzor, obohacuje ľudí o nové zážitky a skúsenosti.

Čo by ste si priali v Piešťanoch zlepšiť pre rozvoj tohto športu?

Klub Kajak – Kanoe Piešťany umožňuje mladým ľuďom venovať sa tomuto športu v profesionálnych podmienkach a zaručuje im nielen zmysluplné trávenie voľného času, ale otvára možnosti dokonalej sebarealizácie v oblasti športu. Prial by som nášmu klubu viac detí, ktoré by mohli pokračovať v tomto nádhernom športe a tejto tradícii ďalej. Je v záujme mesta, aby sa aj tomuto športu a jeho podmienkam venovala mimoriadna pozornosť, lebo potenciál tu je. Klub absolvuje ročne množstvo pretekov a sústredení v rôznych častiach Slovenska a vo svete. Samozrejme, najväčším problémom je nedostatok finančných prostriedkov, lebo samotná preprava na preteky, materiálovo-technické vybavenie a chod klubu je finančne náročná záležitosť. Ale prostredníctvom športu je možné zažiť to, čo si v žiadnom obchode nekúpite – úspech, emócie, uspokojenie, nové priateľstvá, rozšírenie jazykových a geografických vedomostí či komunikačných zručností. Najkrajším pocitom a naplneným snom je však stáť pred celým svetom pod slovenskou vlajkou a spievať hymnu.

Koľko stojí kvalitné kanoe a aké parametre musí spĺňať?

Závisí od výrobcu a druhu kajaku, ale cena sa pohybuje od tisíc až do štyritisíc eur v singlovej verzii, posádkové lode sú drahšie. Váha takejto lode musí byť 12 kilogramov a viac, ale aj to záleží od typu. Veľkosť lode je rovnako odlišná u detí a u dospelých.

Hovorí sa, že za každým úspechom muža hľadaj ženu, ako je to u vás?

Chcel by som veľmi pekne poďakovanie mojej manželke a rodinným príslušníkom, všetkým športovým partnerom, priateľom a podporovateľom, ktorí sa svojou trpezlivosťou, prácou i podporou pričinili o tento úspech. 

Za rozhovor ďakuje Viera Dusíková.