Šmykne sa každý, dôležité je vstať
V každom okamihu svojho života zvyčajne hľadáme cestu, ktorá by mala byť ľahšia, veselšia, znesiteľnejšia a menej náročná na prekážky. Čo ani čert nechce, pritrafí sa vám spravidla takmer vždy pravý opak.
Život by sa dal prirovnať vstupu do kukuričného bludiska. Na začiatku je ako nepopísaný list. Bludisko vonia po lete. Nad hlavou je šíro-šíre nebo, slnce sa kotúľa po oblohe, škovránky trilkujú a kukurica láka.
Aj v kukurici však môžete občas zacítiť pach po chlapíkovi či ženskej, čo si tam odskočili. A vy, plní eufórie a vzletných myšlienok, šliapnete presne tam, kde núdzny návštevník, čo sem šmykol pred vami, zanechal svoju pachovú stopu a kôpku. Hovorí sa, že vtedy treba podať športku. Ak sa šťastie unaví, sadne aj na vola. Neverte tomu! To sa len tak hovorí.
Tak ako sa na šatách po pár praniach uvoľnia nite, rozstrapkajú strapčeky, vytvoria žmolky a s čiernymi ponožkami v bubne práčky osivie biele tričko, sa aj život mnohých z nás čoraz viac podobá podskakujúcej automatickej práčke. Ešte zo všetkých síl perie a žmýka, ale stojí ju to oveľa viac energie, času a rachotu, čo ostatných znervózňuje. Nervózni sme aj my – sami zo seba.
Ale práčka si navzdory všetkým povie: „Toč sa, per a drž sa programu! Máš predsa šancu – energeticky úsporne ti navrhli zopár minút na rýchle ‚pranie‘ špinavého problému. Alebo si radšej zvoľ niečo pomalšie, precíznejšie, dokonalejšie a drahšie. Kvalitné veci nebývajú lacné. Ako sa rozhodneš? Akú cestu, aký program si zvolíš? Čo do bubna prisypeš?“
To je dilema, ktorú raz za čas rieši asi každý z nás. Mne sa to darí i nedarí napreskáčku.
Spravidla aj potom, čo sa všetko javí ako „celé zle“, sa nad hlavou objaví guľaté slnce, z oblaku, čo pláva po oblohe, síce nezaprší, len zakvapká a na začiatku nového dňa začujem ten známy trilkot škovránka. Nenadarmo sa hovorí: ráno je múdrejšie večera. Večer nikdy nerobte vážne rozhodnutia! Vyspite sa na to.
Ak sa vám pritrafí do cesty to, čo ani čert nechcel, chvíľu sa zastavte, zhlboka sa nadýchnite a vykročte hoci aj do kukuričného bludiska. Z jedného, dvoch a v maximálne krajnom prípade i troch šmykov sa dá vykľučkovať. Potom si však dávajte bacha!
Svoje chyby neopakujte dokola. Topánky sa dajú umyť, vyvetrať. Ak však túžite žiť primerane, síce skromne, ale poctivo – hlavne v okamihu, keď sa na seba pozeráte v zrkadle – kráčajte ďalej a pokiaľ je možné, vykročte správnym smerom. Prajem vám z celého srdca úspešný azimut!
Vy to dáte! Len si musíte veriť. Neobzerajte sa ani naľavo, ani napravo. Stúpajte nahor a hlavne rovno za svojím snom a presvedčením. Nezabúdajte, šmykne sa každý. Dokonalý aj povrchný. Bohatý aj chudobný. Múdry aj hlúpy. Pracovitý či lajdák. Luhár aj pravdovravný. Všetci stvárame hlúposti vo svojej ľudskej krehkosti.
Dôležité je nabrať energiu, silu a rozum do hrsti. A potom kráčajte ďalej so vztýčenou hlavou! Ak toto dokážete, máte svoj osobný boj vyhratý.
Aké z toho plynie poučenie? No predsa: Šmykne sa každý, dôležité je vstať a ísť ďalej!
