Naplánujte si parádny výlet: Veľký Lysec a hrad Gýmeš

Ak patríte medzi skalolezcov, iste sú vám známe kremencové skaliská na vrchu Veľký Lysec so svojimi úchytmi na tréningy. V jeden deň však môžete zažiť aj výstup na hrad Gýmeš. A pofotiť sa v týchto čarovných, históriu dýchajúcich miestach.

Napriek tomu, že Veľký Lysec nie je žiadny mohykán (547 m n.m.), popýšiť sa môže majestátnymi skalnými bralami na západnej strane, ktoré vo vás vyvolajú úžas a zimomriavky. Vrch sa nachádza sa len dva kilometre od obce Kostoľany pod Tribečom, je dobre dostupný a ľahko zvládnuteľný.

Výstup je obľúbený u peších turistov, avšak aj milovníci horskej cyklistiky si tu prídu na svoje. Výstup sa začína pozvoľne, nenáročným stúpaním po lesnej cestičke. S pribúdajúcimi výškovými metrami sa zintenzívňuje aj stúpanie.

Samotný skalnatý vrchol ponúka nádherné panoramatické výhľady na Zobor, Žibricu, hrad Gýmeš, panorámu Tribečského pohoria. Kremencové skaliská sú tiež častým cieľom skalolezcov, a preto na skalách môžete objaviť reťaze a úchyty, ktoré využívajú pri tréningoch.

Zaujímavosťou je, že vo svahoch kopca sú zvyšky hradiska keltského pôvodu. Ak by ste mali dostatok energie a chuť prebádať aj iné zákutia pohoria Tribeč, zo Sedla pod Lyscom je možné pokračovať na vrchol Ploská a ďalej na strmé úbočie najvyššieho bodu pohoria, na Veľký Tribeč (830 m n.m.).

Vrch Veľký Lysec je jednou zo zastávok Kostolianskeho náučného chodníka. Dostanete sa sem však aj po žlto značených turistických chodníkoch z Kostolian pod Tribečom (asi 2 km) a z obce Velčice (asi 4 km).

Z obce Ladice sa po zelenej značke môžete dostať k zrúcaninám hradu Gýmeš, ktorý aj tento rok podobne ako iné slovenské hrady postupne rekonštruujú. Na hrad sa však dá vyjsť aj po červenej alebo žltej značke z Kostolian pod Tribečom s následným odbočením na značku zelenej farby. Alebo sa tam dostanete po žltej od vodnej nádrže Jelenec (Remitáž) a potom odbočíte na zelenú.

Cestou na hrad môžete odbočiť z trasy a po pár minútach chôdze sa vám naskytne pohľad na zaujímavú skalnú vyhliadku – Studený hrad. Nádherné kremencové bralá pôsobivých tvarov padajú do doliny strmými stenami vysokými neraz viac ako 40 metrov.

Gýmeš je zrúcanina hradu na strmom kremencovom kopci Dúň (514 m n. m.) na južnom svahu pohoria Tribeč. Je výraznou dominantou širokého okolia a jedným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáčovcov – spolu s Haličským zámkom.

Hrad dal postaviť pravdepodobne v rokoch 1253-1270 na mieste starého hradiska Ivankov syn Ondrej, účastník bitky pri Slanej. Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr ranogotického opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13. storočia pristavali ďalšiu vežu. Medzi veže postavili potom paláce v spoločnom opevnení.

V tejto podobe poznal hrad Matúš Čák Trenčiansky a takto stál až do 15. storočia. Vtedy, za panstva Forgáčovcov, sa začína rozsiahla výstavba, budujú sa nové paláce a opevnenie. Práce na obranných zariadeniach pokračovali aj v 16. storočí, keď pri vstupe do hradu postavili veľkú vežu lichobežníkového pôdorysu a valcovitú vežu. Zvýšené roboty, poplatky a dane vyústili v roku 1610 do roľníckej vzbury poddaných, ktorú panstvo kruto potlačilo. Pri obnove hradu, zničeného Turkami po páde Nových Zámkov na jeseň 1663, postavili na južnej, najviac ohrozenej strane nové opevnenie s delovými baštami.

Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí. Do tohto obdobia sa datuje premena gotického paláca na rodovú kryptu Forgáčovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo a začal sa rozpadávať.