Tip na výlet v rozpálených dňoch je jednoznačne jaskyňa Driny
Jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku je jaskyňa Driny. Nie je ani najväčšia, ani najdlhšia, je len na západnom Slovensku jediná sprístupnená! Taký prívlastok by sme mohli dať jaskyni, ktorú nájdete trištvrte hodiny cesty autom od Piešťan v katastri obce Smolenice. Asi 35-minútová prechádzka jaskyňou dá vydýchnuť od letných páľav, ale má aj blahodarný vplyv na dýchacie cesty.
K jaskyni sa dostanete odbočením z diaľnice D1 smerom na Trnavu. Obchvatom Trnavy pokračujte smerom na Smolenice. Smer k jaskyni je dobre vyznačený tesne pred koncom obce. V rekreačnej oblasti Jahodná, odkiaľ sa začína prístupová cesta, nájdete veľké parkovisko. Tu po odstavení vášho dopravného prostriedku môžete začať výlet do jaskyne cestičkou zatienenou listnatým karpatským lesom. Nenáročnú trasu upraveným chodníkom zvládnete v ľahkej športovej obuvi za niečo menej ako polhodinu.
Jaskyňa Driny je otvorená šesť dní v týždni okrem pondelka. Vstupné je pre dospelých 7 eur, deti do 15 rokov a invalidi 3,50 eur, študenti a osoby nad 60 rokov 6 eur. Za používanie fotoaparátu v jaskyni si k vstupnému priplatíte 7 eur. Časy vstupov do jaskyne sú 10:00, 11:00, 12:00, 13:00, 14:00, 15:00, 16:00 a 17:00 h. Treba však dať pozor a mať pri sebe hotovosť, aby ste sa pred jaskyňou bez jej návštevy nemuseli otočiť, lebo ako uvádza prevádzkovateľ jaskyne na svojej webovej stránke, platba kartou za vstupné tu nie je možná.
Prehliadkový okruh jaskyne má dĺžku 450 metrov, prevýšenie desať metrov a 151 schodov. Pobyt v jaskyni trvá asi 35 minút, teplota v nej sa pohybuje od 7,1 do 7,8 stupňa Celzia. A práve s touto teplotou treba počítať a na výlet do jaskyne je potrebné sa vybaviť aj teplejším oblečením.
Interiér jaskyne pozostáva z úzkych puklinovitých chodieb (Chodba spolupracovníkov, Beňovského chodba, Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti). Jej podzemné priestory dekoruje bohatá sintrová výplň, pre ktorú sú typické záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády, náteky, pagodovité stalagmity a rôzne formy stalaktitov. Vyskytujú sa aj sintrové jazierka, napĺňané presakujúcou atmosférickou vodou.
História objavenia
Záhadnú dieru na Drinkovom vrchu miestni občania poznali už v 19. storočí. Do hlbších častí závrtového komína prenikli J. Banič a I. Vajsábel v roku 1929. V roku 1931 J. Prudík s cieľom prieskumu jaskýň založil Komitét pre výskum jaskýň v Smoleniciach. Do samotnej jaskyne sa dostali v roku 1932 v hĺbke 36 metrov od povrchu.
V záujme vytvorenia vhodných podmienok pre jej sprístupnenie v roku 1933 zásluhou J. Beňovského založili Družstvo pre výskum jaskyne Driny a malokarpatského krasu v Smoleniciach. V roku 1933 vyrazili dolný vchod a začali upravovať jej priestory. O rok neskôr J. Prudík, J. Banič a J. Kratochvíl objavili Beňovského chodbu.
V roku 1935 jaskyňu otvorili pre verejnosť v dĺžke 175 metrov s provizórnym elektrickým osvetlením. Riadne elektrické osvetlenie inštalovali v roku 1943. V roku 1950 jaskyniari pod vedením J. Majka, A. Droppu a L. Blahu objavili Sieň slovenskej speleologickej spoločnosti. Túto sieň, Hlinenú chodbu a Chodbu nádeje sprístupnili v roku 1959.
Jozef Vojčiniak
