Bojujte dobrý boj
Je jedno, čo robíte. Dôležité je, aby ste to robili poriadne, s nasadením, s dobrým pocitom, s umom a za primerané peniaze. Peniaze sú dôležité, lebo hypotéku za vás mrknutie modrých očí nezaplatí, no za autom, v ktorom povezú vašu truhlu, budú kráčať ľudia, nie účty a domy.
Len pred pár dňami som aj s manželom odprevadila na večnosť piešťanského pastora Apoštolskej cirkvi na Slovensku, Milana Bednára. Mal krásny vek, dožil sa 91 rokov. S manželkou, ktorá ho predišla na večnosť, mali štyri deti, pričom jedného syna pochovali. Takže na pohrebe aj smútočnej hostine boli ich potomkovia, ale aj priatelia, predstavitelia cirkvi. Ak na kare bolo vyše 70 ľudí, tak na pohrebe dvojnásobok.
Brat Milan, ako ho všetci volali, pochádzal z Lehoty – z Doliny. Tam sa kedysi po domoch schádzali ľudia. Nebola televízia, nebola tam krčma. Po práci ťažkej, ale statočnej sused navštevoval suseda. Milan nebol príliš vzdelaný, no počas života sa sám vzdelával a Slovo Božie mu bolo najvyšším princípom. Nič mu nebolo cudzie. Ani svetské, ani Božie.
Ak bolo treba postaviť dom, vzal lopatu, miešal maltu, prikladal tehlu k tehle. Doma mal úle, stáčal med. Pestoval zeleninu a pomológia, hoci ju neštudoval, mu bola ako abeceda prvákovi. Naučí sa ju každý, ale excelentne len ten, ktorý stromom, ovocinárstvu a odrodám porozumie s láskou a chuťou. Ovládal množstvo remesiel, veď bol chýrnym nástrojárom! Po celý život pracoval v tesláckej nástrojárni. Opraviť, vyrobiť to či ono – žiaden problém! Vystaval niekoľko modlitební. A tak ako zamlada stále študoval Bibliu. A modlil sa.
Ja som tie jeho premúdre slová nemala trpezlivosť počúvať. Mojou taktikou bol ústup. Nebolo to nič pre mňa. Nehneval sa za to, že som neznášala nekončené modlitebné nedele. Radšej som bola v prírode či na akciách s deťmi. No vždy, keď som ho stretla, usmial sa, mocne mi stisol ruku a povypytoval sa. Dal mi jasný signál, že ma rád vidí. Bolo to obojstranné.
Zo smútočnej hostiny som sa ponáhľala na reportáž. Z reštaurácie som odchádzala medzi prvými, že sa doma prezlečiem z čierneho. Cestu som si skrátila cez cintorín. Len hodina uplynula od chvíle, čo telo hrobári uložili do zeme. Betónová platňa bola odokrytá, kvety pripravené na uloženie. Nazrela som do jamy, parádnu rakvu zakryla hlina. Nezostalo nič. Odišiel.
Všetci jeho najmilší jedli, pili, rozprávali sa a spomínali. On už nepotreboval nič, duša odletela. Ostali myšlienky, skutky a ľudia, ktorých oslovil. A tiež prázdna stolička pri stole. Odišiel na večnosť, nič si nevzal. Nik z nás si nič nevezme, nezabúdajte na to! Milan mal na parte túto vetu: „Bojoval som dobrý boj, beh som dokonal, vieru zachoval.“
