Poľovníci v Drahovciach oslavujú 100 rokov
Drahovskí poľovníci oslávia 20. mája 2022 sto rokov svojej existencie. V minulosti boli polia drahovských roľníkov rozdrobené a v susedstve sa nachádzali veľké lány statkárov Fuksovcov, Dolné a Horné Voderady. Tam mali aj 23 hektárov lesa, v ktorom bola i studňa na napájanie zveri, jej tvorcom bol Pavol Melicher. V susedstve bol tiež statok Jozefov dvor (Drahovský majer).
Statkári počas zimných mesiacov prikrmovali zver, ktorej bolo pomerne veľa. Keď na jar obsiali pozemky, zver sa na nich zdržiavala málo, nakoľko im nechutila stále tá istá strava. V susedstve boli polia rozdrobené na menšie parcely. Boli to polia drahovských maloroľníkov, na ktoré sa táto zver najmä vo večerných hodinách presúvala a narobila veľké škody. Roľníci sa sťažovali, no k náprave neprišlo, a tak sa rozhodli vyriešiť to po svojom. Zver sa snažili chytiť pomocou nastavených slúk z drôtov, ôk alebo vykopali záchytné jamy. O tomto sa dozvedela polícia, ktorá roľníkom udelia vysoké pokuty.
V roku 1915 roľníci vymysleli na ochranu svojej pôdy „scínok“. Bol to 70 centimetrov dlhý kolík, ktorý mal na konci kováčsku mufnu s dĺžkou 10 centimetrov a hrúbkou centimeter. Keď zbadali zajaca, vrhli scínok vo výške asi 20 centimetrov od zeme a ten následkom rotácie zajaca zachytil a usmrtil. Na tento spôsob ochrany pôdy im prišli policajti a znova pokutovali jeho užívateľov.
Bratia Markovci sa preto v roku 1920 rozhodli prenajať od urbariátu 200 hektárov pôdy, aby splnili požiadavky na založenie poľovného združenia. To sa 20. mája 1922 Petrovi, narodenému v roku 1901, ktorý sa stal predsedom združenia, a jeho bratovi Michalovi, narodenému v roku 1902, podarilo. Za člena pribrali aj ich švagra Jána Rapavého, Jána Manáka, Teofila Rusnáka (blchec) a Filipa Lajchu (zvarák). V roku 1936 za člena prijali i drahovského rodáka JUDr. Gašpara Lajchu, ktorý bol veliteľom mestskej polície v Bratislave.
Poplatok za drahovský revír bol 5000 Kčs, pri ďalšej licitácii revírov v Piešťanoch vybrali za svojho zástupcu JUDr. Lajchu. Večer, keď čakali u „manáčky“, sa v hosťovskej izbe zjavil Lajcha, na čo všetci jednohlasne reagovali: „Čos vybavels?“ On odpovedal: „Vybavil za 4450, ale revír je môj, a preto vás vyzývam, aby ste mi odovzdali pušky, ktoré som zaplatil.“ Pušky ponechal iba hájnikom Jánovi Manákovi, Jozefovi Šerienikovi a Jozefovi Rusnákovi (cukráš). Lajcha si na poľovačky pozýval vyššiu vrstvu z Bratislavy a vojenských dôstojníkov z Trenčína. Drahovskí poľovníci robili honcov a nosili zver. Revír využíval Lajcha v rokoch 1937-1946, keď začalo ľudové poľovníctvo, stará garnitúra ožila a pribrala nových členov, celkovo ich bolo 18.
Poľovné združenie PVOD Drahovce má momentálne revír na 1608 hektároch, tvorí ho 17 členov a predsedníčkou je Michaela Adámeková, ktorá má hospodársku pôdu v prenájme. Najstarším členom je 88-ročný Emil Matušík, ktorý je poľovníkom viac ako 50 rokov.
Materiál upravil čestný člen poľovného združenia Vendel Sedláčik, ktorý bol 30 rokov kultúrny referent. Založil album, do ktorého nafotil 402 fotografií. Tento rok 25. septembra sa dožíva 90 rokov.
