Manažér každým cólom – Peter Pfliegel, riaditeľ Tesly Piešťany

Peter Pfliegel mal pred menom titul inžinier a za menom akademický titul kandidát vied. Tí, ktorí mali česť s týmto charizmatickým mužom spolupracovať, na neho spomínajú s rešpektom a s úctou. Jeho manželka každoročne v Piešťanskom týždni uverejňuje spomienku na svojho celoživotného partnera, ktorý svojimi skutkami a prezieravými rozhodnutiami dokázal viesť piešťanskú Teslu takmer dvadsať rokov. Pfliegel ovládal niekoľko svetových jazykov, mal kontakty v zahraničí – „vybavil aj čerta“.

Ako sme už uviedli, patril medzi osobnosti mikroelektroniky na Slovensku. Práve na internetovom portáli slovenskej mikroelektroniky si na nestora výroby polovodičových prvkov a integrovaných obvodov spomína jeho dlhoročný súputník, Piešťanec Vladimír Áč.

V ďalšej časti, ktorú pripravujeme o týždeň, opíše desiatku rokov trvajúcu spoluprácu akademikov s teslákmi riaditeľ Fyzikálneho ústavu SAV, profesor Štefan Luby.

Od konštruktéra až po riaditeľa Tesly

Ing. Peter Pfliegel, CSc., bol riaditeľom podniku Tesly Piešťany v rokoch 1969 až 1986. Bol nadšencom a podporovateľom novej techniky. Okrem bežnej manažérskej rutiny má zásluhy v tom, že veľkú pozornosť venoval inováciám v technológii integrovaných obvodov a aplikáciám nových súčiastok z produkcie Tesly. Hodnosť kandidáta vied získal v roku 1983 za výskum spoľahlivosti integrovaných obvodov v nadväznosti na infraštruktúru výrobných prostriedkov.

Tesla Kolín – v pozícii hlavného konštruktéra viedol vývoj nových rádioprijímačov T58 – kabelkový tranzistorový prijímač s germaniovými zlievanými tranzistormi, auto prijímače Luxus, Štandard, Turista a Ozvena aj s automatickým ladením, rozhlasové prijímače Hymnus a Maestro s gramofónmi.

Tesla Orava – v pozícii technického námestníka sa zaslúžil o úspešné riešenie technických problémov pri výrobe TV prijímačov (TVP Štandard), venoval sa organizačným a logistickým problémom pri zdokonaľovaní výrobných procesov a zvyšovaní efektívnosti výskumno-vývojovej činnosti.

Tesla Piešťany – v pozícii riaditeľa spočiatku závodu Tesla Rožnov pod Radhoštěm, neskôr samostatného koncernového podniku, sa zaslúžil o vybudovanie výskumno-vývojovej základne a výrobných prevádzok pre diskrétne polovodičové súčiastky a integrované obvody od malej až po veľmi veľkú integráciu vrátane mikroprocesorových a pamäťových systémov.

Tesla Piešťany bola založená v roku 1961 ako závod Tesly Rožňov pod Radhoštěm na zvýšenie výrobnej kapacity elektrónok, ktorých výroba sa skončila v roku 1972. Od roku 1967 bola postupne do Tesly Piešťany delimitovaná výroba usmerňovacích diód a začala sa budovať výskumno-vývojová základňa, ktorá v roku 1969 mala už 125 pracovníkov. Vyvíjali sa varikapy, spínacie diódy, usmerňovacie diódy a tyristory. Nový závod bol uvedený do prevádzky 29. augusta 1969 a počet pracovníkov dosiahol číslo 2500. Hromadiace sa technické a prevádzkové problémy si žiadali stabilizovať odborné a organizačné kádre. To bola prvá úloha Ing. Pfliegla po nástupe za riaditeľa v roku 1969. Z Tesly Rožnov sa postupne presúvali do Piešťan ďalšie výrobky. V roku 1970 to bola výroba malovýkonových tranzistorov a v roku 1972 aj vývoj unipolárnych integrovaných obvodov (MOS), do Tesly Vrchlabí sa presunul vývoj a výroba tyristorov.

Nebol politickým kádrom

Peter Pfliegel nastúpil do funkcie riaditeľa Tesly Piešťany v čase najväčšej expanzie výroby polovodičových diód. Nová technická oblasť s najväčšími nárokmi na technologické zariadenia, čisté priestory, špeciálne materiály a tiež pracovnú silu bola výzva pre nového riaditeľa, od ktorého sa očakávalo zmeniť dovtedajší štýl riadenia. Predchádzajúci riaditeľ bol skôr politický káder a rozhodovanie prenechával svojim podriadeným. Vtedajšie vedenie sa vo veľkej miere opieralo o materský podnik Tesla Rožnov pod Radhoštěm, odkiaľ bola delimitovaná prevažná časť výroby.

Nový riaditeľ bol človek, ktorý už mal za sebou dlhoročnú technickú prax a skúsenosti v riadiacich funkciách. Okrem toho bol zanieteným podporovateľom a presadzovateľom novej techniky. Dokázal komunikovať v niekoľkých jazykoch (nemčina, maďarčina, angličtina, ruština), čo bol dobrý predpoklad pre nadväzovanie zahraničnej spolupráce.

Po nástupe do funkcie riaditeľa stabilizoval vedenie závodu výberom kádrov podľa odbornosti. Jediný, ktorému sa neotriasla stolička, bol výrobný námestník Ing. Dominik Pacala. Bol to praktik s dobrými organizačnými schopnosťami, ktorý vlastne aj za predchádzajúceho riaditeľa riadil závod. Veľmi rýchlo sa to prejavilo na kvantite aj kvalite výroby. Nový riaditeľ kládol veľký dôraz na budovanie výskumno-vývojovej základne a problém zavádzania nových výrobkov do výroby riešil budovaním experimentálnej výroby, v ktorej sa vychytali problémy pred zavedením sériovej výroby.

Vyžadoval plnenie si povinností

Ten, kto Pfliegla poznal, vedel, že je nekompromisným, ak zistil, že si niekto neplní svoje povinnosti. Ale ako to vždy býva, nájdu sa nedotknuteľní ľudia, s ktorými si málokto poradí. To nedokázal ani on a bolo to na škodu veci. Treba poznamenať, že neschopnosť iných sa často prenášala na nesprávne miesto. Na ospravedlnenie treba uviesť, že v tom pôsobili politické obštrukcie silných ľudí.

Na druhej strane treba Ing. Pflieglovi pripísať ako klad, že v čase normalizácie na začiatku 70. rokov dokázal prijať „trestancov“ z Tesly Rožnov tak, že im umožnil pracovať v problematike, na ktorej pracovali na pôvodnom pracovisku (spomeniem Ing. Knébla, Ing. Hejzlara, Ing. Dorotíka, bolo ich asi šesť). Rovnako domáci zamestnanci, ktorí sa v 1968 „previnili“, boli potrestaní len preradením na nižšiu funkciu, ale pracovali ako predtým.

Ako sa spoznal Áč s Pflieglom

Teraz poviem niečo o tom, ako som Ing. Pfliegla poznal ja. Do zamestnania v Tesle Piešťany som nastúpil v septembri 1967. Mal som teda možnosť pochopiť dianie na novom pôsobisku pred nástupom nového riaditeľa. Bolo to tu veľké očakávanie, že nový riaditeľ prinesie nový vietor. Aj sa tak stalo. Prejavil sa ako dobrý organizátor a skonsolidoval mnohé sporné veci.

Veľkým problémom boli vtedy strojárske prevádzky, ktoré limitovali najmä kvalitu produkcie. Za technického námestníka ustanovil E. Nerpasa. Bol to dlhoročný praktik, ktorý bol operatívny a dokázal mnohé veci vyriešiť. Problém spočíval v tom, že dielne na výrobu polotovarov nemali modernejšie zariadenia. Postupne sa aj tento problém riešil, ale bolo to náročné na devízové prostriedky, ktoré sa získavali veľmi ťažko. Na to som v určitom slova zmysle doplatil aj ja.

V 1970 roku ma Ing. Pfliegel na odporúčanie prof. Bendu z SVŠT poveril funkciou vedúceho celej výskumno-vývojovej základne. Nabiehali sme výrobu spínacích diód v sklenom puzdre DO35 a práve problém so strojárskymi polotovarmi spôsoboval veľký technologický odpad. Samozrejme, že na vine bol vedúci výskumno-vývojovej základne, i keď organizačne strojárske útvary patrili priamo technickému námestníkovi. Tak som bol z tejto funkcie po jeden a pol roku odvolaný.

Satisfakcia sa dostavila až neskoršie, keď nás na problémy s našimi polotovarmi upozornili vo WF Berlín, kde som bol vyslaný na skúšobnú montáž diód. Pravdu povediac, zbavenie ma tej nevďačnej funkcie mi vôbec neprekážalo, pretože som bol odvtedy poverený vedením útvaru vývoja integrovaných obvodov.

S riaditeľom som veľmi často prichádzal do styku na rôznych pracovných poradách, ale aj pri príprave nových projektov. Bol zanietený podporovateľ všetkého nového. Stačil len nejaký dobrý nápad a on sa ho hneď chytil a podporoval ho. Tak sa podarilo vyvinúť integrované obvody pre ovládanie TV prijímačov, televízne hry, CCD kameru, osobné počítače, obvody pre telefónne prístroje a ďalšie. Šlo pritom aj o určitú prestíž, že čo všetko dokážeme vyrobiť.

V Kyjeve prípitky lial asi do kvetináča

S Petrom Pflieglom som absolvoval veľa služobných ciest súvisiacich s prípravou nových programov, jednak na ministerstve elektrotechnického priemyslu v Prahe, v materskom podniku v Tesle Rožnov a tiež na pár zahraničných cestách. Občas som mu vyčítal jeho neprimeranú servilnosť voči nadriadeným. Napríklad vôbec sa nepokúšal oponovať vtedajšiemu riaditeľovi Tesly Rožnov p. Horovi. Povedal mi, že vrchnosť si treba ctiť.

Pamätám si jednu cestu do Kyjeva, kde sme rokovali o spolupráci pri vývoji mikroprocesorov. Po spísaní zmluvy bolo potrebné čakať na odsúhlasenie ministerstva v Moskve. Trvalo to tri dni. Čas sme si vypĺňali priateľskými rozhovormi za reprezentačným okrúhlym stolom veľkej zasadačky Kyjevského podniku. Rozhovory boli prerušované opakovanými prípitkami 100 gram na družbu. V obchodoch sa alkohol dal vtedy kúpiť len po 16. hodine čakajúc so spoločníkmi v rade, ale v podniku ho bolo dosť. Ja som to už nemohol zvládnuť, tak som napriek bontónu odmietal piť, ale pán riaditeľ to zvládal bez problémov. Povedal, že ich predsa nemôže uraziť. Možno to potajme vylieval do kvetináča.

Ešte spomeniem maličkosť. Pán riaditeľ si nevedel predstaviť, že život nie je len práca v zamestnaní. Občas mi zazlieval, že mám čas na záhradu, čas na budovanie vlastného domu. Sám neviem, ako som to všetko zvládal. Napriek tomu za jeho podpory sme dokázali robiť veci na svetovej úrovni. Tým, že vypisoval odmeny za realizáciu projektov, stmelil kolektívy a vyprovokoval ich k veľkým výkonom.

Po odchode Ing. Pfliegla do dôchodku v roku 1986 bol pozorovateľný postupný úpadok Tesly Piešťany. Samozrejme, bolo to spôsobené čiastočne aj zmenenou zahranično-politickou situáciou, ale aj novým vedením podniku, ktoré zanedbávalo podporu inovácií a sústreďovalo sa prakticky len na bežiacu výrobu.

Na záver len konštatovanie, že napriek veľkým zásluhám Ing. Pfliegla v Tesle Piešťany neboli jeho zásluhy významnejšie verejne ocenené.

Životopis Petra Pfliegla

Ing. Peter Pfliegel, CSc., sa narodil 16. 2. 1926 v Trnave a zomrel 15. 1. 2008 v Piešťanoch. Manželka Klotilda Pfliegelová, rod. Chemezová, žije v Piešťanoch. Majú dve dcéry, Zuzanu Matušovú a Evu Wlach.

Vzdelanie:

SVŠT Bratislava, odbor Strojné a elektrotechnické inžinierstvo – ukončené v novembri 1949 s vyznamenaním

Zamestnanie:

1949-1950 – asistent na SVŠT Bratislava

1950-1953 – vedúci nahrávacieho štúdia, Gramofónové závody Bratislava

1953-1961 – konštruktér, vedúci konštruktér a hlavný konštruktér v Tesle Kolín

1961-1969 – technický námestník v Tesle Orava

1969-1986 – riaditeľ Tesly Piešťany

Vyznamenania:

1966 – člen kolektívu v Tesle Orava – Rad práce

Dizertačná práca:

„Analýza niektorých výsledkov výskumno-vývojovej základne (VVZ) pri riešení vývojových smerov elektroniky ČSSR v období 1953-1981“, FEI STU Bratislava, február 1982

Kritické problémy, ktoré sa riešili:

– univerzálne usmerňovacie diódy v umelej hmote

– spoľahlivosť alternátorových diód

– miniatúrne vysokonapäťové diódy

– diamantové píly pre delenie čipov v spolupráci s DIAS Turnov

– prechod z puzdra DO 7 na DO 35

– varikapy s veľkou zmenou kapacity pre TVP vrátane testovacích a triediacich systémov

– vývoj a výroba malovýkonových planárnych tranzistorov a fototranzistorov

– rýchle Schottkyho diódy

– vývoj a výroba unipolárnych MOS integrovaných obvodov v spolupráci s Teslou VUST Praha

– nákup licencie na IO a nábeh výroby

– budovanie čistých technologických pracovísk vrátane infraštruktúry (demineralizačná stanica, plynové hospodárstvo, montážne pracoviská IO, testovacie pracoviská)

– budovanie výskumno-vývojovej základne (v roku 1981 mala 440 pracovníkov)

O autorovi článku

Doc. Ing. Vladimír Áč, CSc., bol zamestnaný v Tesle Piešťany od 1. 9. 1967 do 30. 11. 1999.

Vladimír Áč (1943) vyštudoval fyziku tuhých látok na Slovenskej technickej univerzite. Absolvoval dvojročný postgraduálny kurz na ČVUT Praha v odbore Elektronika. V rokoch 1967-1999 pracoval v Tesle Piešťany ako vedúci výskumný a vývojový pracovník v oblasti návrhu a aplikácii integrovaných obvodov. 35 rokov pôsobil ako pedagóg na STU Bratislava a na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka v Trenčíne. Po roku 1995 pracoval 10 rokov v súkromných spoločnostiach na vývoji prostriedkov pre distribuované elektronické systémy. S ústavmi SAV spolupracoval v oblasti obrovskej magnetorezistencie a röntgenovej optiky a diagnostiky. Je odborníkom na vývoj elektroniky, hardvérových a softvérových prostriedkov pre jednočipové mikropočítače a systémy, systémové inžinierstvo, poradenskú činnosť v aplikáciách informačných systémov a fyzikálnych interpretácií správania sa reálnych systémov. Je autorom a spoluautorom siedmich patentov a vyše 70 vedeckých prác.

Vladimír Áč, upravila: (vd)

Srdečne ďakujeme nadšenému propagátorovi slovenskej mikroelektroniky, Rudolfovi Kinderovi, bez jeho nadšenia a entuziazmu by tento článok nevznikol!