Dobrovoľníci pomáhajú zadarmo a bezchybne, radnica za peniaze a rozpačito

Už na začiatku marca v dôsledku nevyprovokovaného útoku ruskej federácie na susednú Ukrajinu sa v Piešťanoch objavili prví utečenci. Išlo o manželky s deťmi Ukrajincov, ktorí pred vojnou v našom regióne pracovali. Ako prví im nezištnú pomoc poskytli majitelia hotela Váh. „V minulosti boli ich manželia u nás ubytovaní, keď pracovali v slovenských firmách, takže mali na nás kontakty. Požiadali nás, či neprichýlime ich rodiny. Samozrejme, že sme súhlasili,“ informoval nás v úvode marca Vratko Javro.

Postupne k nim prichádzali či odchádzali ďalšie neúplné rodiny, nakoľko ich otcovia a manželia ostali doma brániť vlasť. To všetko sa dialo na náklady majiteľov hotela bez akejkoľvek pomoci štátu či piešťanskej samosprávy. Neskôr sa pripojili ďalšie hotelové a ubytovacie zariadenia spolu s bežnými domácnosťami a v kúpeľnom meste začali bez nároku na honorár pomáhať.

Nezištnosť bežných ľudí i podnikateľov

Na sociálnej sieti vznikli skupiny, kde sa domáci pri pomoci ukrajinským matkám a ich deťom koordinovali a dohodovali o forme pomoci. Jedna z takých skupín, ktorá vznikla už 27. februára, je skupina s názvom Piešťany pre Ukrajinu, ktorej administrátorom a zároveň najaktívnejším členom je Piešťanec Miroslav Béreš.

Skupina sa informuje o príchode utečencov. Vkladajú do nej ponuky na pomoc, všetko bez nároku na honorár, a ich aktivity sú založené len na dobrých srdciach a ochote pomôcť ľuďom v núdzi. Nájdete tu ponuky na ubytovanie, oblečenie, bicykle, hračky, kočíky či čokoľvek, čo museli utekajúci doma zanechať. Dobrovoľníci vedia však zorganizovať aj kurzy výučby. „Kurzy slovenského jazyka pre dospelých pokračujú a záujemcovia sa môžu stále prihlasovať každý pracovný deň. Dobrovoľníčkam ďakujeme za ich obetavú službu,“ informuje stránka o bezplatnom vyučovaní slovenčiny pre ukrajinské matky.

Pomáha aj skupina Rukavička

Príklad pomoci opisuje Jana Obertová: „Sľúbila som napísať viac o skupinke žien, mamičiek s deťmi, babičiek, ktorí sa do Piešťan dostali postupne.

Oxana s dcérou, synom a päťročnou vnučkou Káťou z Kyjeva prišli prvé 2. marca a prichýlili ich v dome golfového klubu. Vďaka Andrejovi Mellenovi.

Tatiana Grybova z Charkova priviedla so sebou 4. marca rodinku mamy Niny s dvomi dcérami a dvomi vnukmi – Arinka a Lev. Prichýlili ich v apartmánoch Vlnka. Vďaka Marekovi Čulenovi, jeho sestre Michaele, Martinke a Naďke.

Autom pricestovali 6. marca Jaroslava s malou Miou a mamou. Našli ubytovanie v hoteli Sandor Pavillon. Vďaka Radoslavovi Mlynárovi a majiteľovi hotela.

V nedeľu 27. marca po troch dňoch cesty vlakom z Dnipra prišli do Piešťan Irina s dvomi synmi. Prichýlili ich na evanjelickej fare. Vďaka Branislavovi Dolinskému a manželom Šandrikovcom.

V hoteli Anne-Mary našli 28. marca na dva týždne strechu nad hlavou Larisa s manželom, bratom, rodičmi a dcérou. Vďaka Milanovi Oravcovi.

To je len pár mien spomedzi tých, ktorí u nás našli útočisko a s deťmi utiekli pred skutočnými hrôzami vojny. V „našej“ skupinke ich je teraz takmer 30. Niektoré z nich už majú prácu, niektoré deti chodia do školy. To všetko sa podarilo za tri týždne.

Za každou rodinou je príbeh a hádam sa nám ich raz podarí aj vyrozprávať, možno neskôr. Chcela som vlastne len napísať o tom, ako sa pustili do učenia slovenčiny. Učí ich naša Tatiana Grybova. Piešťany a Slovensko sú jej blízke, okrem práce v cestovnom ruchu, fotografovania a písania vyučovala doma poľštinu a neskôr aj slovenčinu ako prípravu žiakov na štúdium na Slovensku. Tu teraz pomáha sprevádzať na úrady, vysvetľuje, zoznamuje, informuje a učí začiatky slovenčiny veselou formou.

Naša skupina sa volá Rukavička, meno jej dala Tatiana ešte v preplnenom vlaku idúcom z Charkova do Ľvova. Medzi nami je veľa ďalších takých skupiniek a tých, ktorí pomáhajú.“

Samospráva krízu nezvláda

Potom je tu ako protiklad k obetavosti dobrovoľníkov príspevok „pomoci“ utečencom piešťanskej samosprávy. Ešte v úvode marca naša redakcia pri spracovaní reportáže o príchode utečencov do hotela Váh kontaktovala primátora Petra Jančoviča s prosbou, či sa nedokážu zapojiť a pomôcť s agendou, potrebnou pre zabezpečenie zlegalizovania pobytu Ukrajiniek a ich detí na území kúpeľného mesta.

Na našej webovej stránke, ale aj v tlačenom vydaní Piešťanského týždňa sme zverejnili kontakty na koordinátorku z hotela Váh, kde sa mohli ľudia obracať s ponukou pomoci pre mamičky a ich drobcov. Táto časť, ako nás z hotela informovali, fungovala príkladne a ľudia doniesli mamičkám všetko, čo bolo treba a čo si s koordinátorkou dohodli. Či už základné potraviny na varenie, hračky, alebo aj potrebné oblečenie.

Dostavila sa tiež „pomoc“ piešťanskej samosprávy, no na ňu sa nám z hotela Váh výrazne sťažovali. Spočívala totiž vo vyslaní kontroly a ako nás informovali zamestnanci hotela, prítomnosť radničných úradníkov viac pripomínala byrokratickú šikanu ako reálnu pomoc ukrajinským utečencom.

Radnica nás však svojím počínaním k utečencom upútala aj v závere marca. Ministerstvo vnútra SR totiž samosprávam nariadilo zriadiť priestory pre dočasné ubytovanie. Ide o priestory, kde by utečenci mohli hneď po príchode skloniť hlavu v teple a bezpečí, dostať prvé jedlo a pomoc pri zabezpečení formálnych náležitostí v prípade, ak sa rozhodnú požiadať o štatút vojnových utečencov na území Slovenska. Pre tých, ktorí sa rozhodnú pokračovať v ceste ďalej, by to bola možnosť prvého nocľahu mimo vojnou postihnutej Ukrajiny.

V prípade piešťanskej samosprávy je to záväzok zabezpečiť priestor pre dočasný krátkodobý pobyt pre päťdesiat ľudí. A schválne zdôrazním – len pre päťdesiat. Takúto jednoduchú úlohu dostalo od ministerstva vnútra 28-tisícové okresné mesto s úradníckym aparátom, ktorý tvorí viac ako stovka zamestnancov. A okrem platených zamestnancov má radnica na tento účel k dispozícii od mestských poslancov vyčlenených 50-tisíc eur.

A výsledok? O problém sme sa začali zaujímať na základe statusu zverejnenom na sociálnej sieti, v ktorom pisateľ s veľahovoriacim menom Neznámi Neznámi kritizoval počínanie radnice, ktorá vraj v ubytovacej časti futbalového štadióna, tú má v prenájme od radnice športový klub PFK Piešťany, chce zriadiť dočasný azyl pre utečencov.

O tom, že status bol napísaný spôsobom, ktorý mal v prvom rade vyprovokovať nenávistné reakcie voči utečencom, svedčia aj texty v komentároch pod týmto príspevkom. Ale ľudskou zlobou a závisťou sa v tomto článku zaoberať nechceme.

Za peniaze v Prahe dom asi neplatí

Za peniaze v Prahe dom – znie jedno české príslovie, no zdá sa, že v Piešťanoch neplatí. A veci v kúpeľnom meste niekedy nefungujú, ani ak sú na to peniaze a na starosť to dostanú úradnícki profesionáli.

My sme sa na základe negatívneho statusu na sociálnej sieti o problematiku začali zaujímať. Nepredpokladali sme, že radnica s viac ako stočlenným aparátom úradníkov a päťdesiatimi tisícmi eur k dispozícii môže mať s organizovaní dočasného ubytovania pre 50 ľudí nejaký problém. A veruže má.

Kontaktovali sme primátora Petra Jančoviča, ktorý nás informoval, že túto úlohu sa najprv pokúsili riešiť spôsobom, že by dočasné ubytovacie zariadenie zriadili v telocvični bývalého vodohospodárskeho učilišťa, ktorá patrí ministerstvu vnútra.

V podstate išlo o drobné vybabranie s ministerstvom vnútra, ktoré nariadilo zabezpečiť mestu utečenecké centrum pre päťdesiat osôb a mesto prostredníctvom krízového štábu chcelo zariadeniu ministerstva nariadiť zriadenie centra. Radnica však narazila v tomto prípade na odpor, a tak hľadala ďalšie riešenia, lebo vraj ministerské zariadenie (telocvičňa) nemôže mať s jedným právnym subjektom (Mestom Piešťany) nájomnú zmluvu časovo dlhšiu ako na obdobie desať dní.

Radnica však po dvoch rokoch pandémie podľa slov primátora Jančoviča nechcela oberať piešťanských školákov o telocvičňu na niektorej základnej škole, keďže školáci už opäť môžu mať hodiny telesnej výchovy, a tak im napadla ubytovňa na futbalovom štadióne.

Do ubytovne pre 15 ľudí chceli dať 50

Keď sa k prezidentovi klubu piešťanských futbalistov a zároveň poslancovi mestského zastupiteľstva Jánovi Stachurovi dostala informácia, že sa o problém zaujímame, sám písomne reagoval: „Posielam vám detailné informácie, ktoré mám ja, ako sa veci majú a ako prebiehala komunikácia, keďže cítim, že to je citlivá téma a mohlo by tu dôjsť k mnohým diskomunikáciám. V piatok 1. apríla niečo pred 16. hodinou bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie ma vyhľadali na futbalovom štadióne členovia krízového štábu, asi sedem ľudí. Oznámili mi rozhodnutie krízového štábu, že od 10. apríla musí byť Športhotel pripravený ako núdzové centrum pre 50 Ukrajincov a do utorka ho máme vysťahovať.“

Ján Stachura úradníkov informoval, že Športhotel nedisponuje kapacitou pre 50 ľudí a má len tri sprchy v spoločnom priestore: „Okrem toho niekoľko izieb nie je v súčasnosti spôsobilých na ubytovanie.“

Obrátili sme sa na primátora, ako si on predstavuje zrealizovanie dočasného ubytovania pre ukrajinských utečencov v kúpeľnom meste. „Športhotel je len jedna z možností. Snažíme sa zabezpečiť telocvičňu v bývalom vodohospodárskom učilišti. Až bude rozhodnuté, dáme vám vedieť,“ informoval nás Jančovič.

Európska odpoveď na utečeneckú krízu

Ruská invázia na Ukrajine od februára spôsobila jednu z najväčších humanitárnych kríz v Európe. Mnoho ľudí prišlo o život, vojna spôsobila deštrukciu a útek jej obyvateľov v rámci Ukrajiny a tiež mimo jej hraníc.

Ukrajinské civilné obyvateľstvo čelí ostreľovaniu a násiliu, milióny ľudí museli ujsť zo svojich domovov do iných častí krajiny alebo do susedných krajín, najmä do Poľska, ale tiež Slovenska, Rumunska, Maďarska a Moldavska. Odhaduje sa, že 90 percent z nich sú ženy a deti, ktoré sú tiež vystavené vyššiemu riziku násilia a zneužívania vrátane obchodovania s ľuďmi, pašovania a nelegálnych adopcií.

Utečenecká kríza vyvolaná vojnou podnietila vlnu solidarity a mobilizácie naprieč Európou, pričom Európska únia a jej členské štáty poskytli núdzovú pomoc vysídleným osobám a podporu krajinám susediacim s Ukrajinou.

Europoslanci 24. marca schválili návrh Komisie týkajúci sa kohéznych opatrení na podporu pre utečencov v Európe (CARE) s cieľom presmerovať dostupné fondy do krajín EÚ, ktoré poskytujú ochranu a prístrešie ľuďom utekajúcim pred vojnou. Tento návrh môže zahŕňať dodatočných desať miliárd eur z plánu obnovy REACT-EU.

Europarlament tiež predĺžil o jeden rok obdobie (do polovice roka 2024), počas ktorého fungujú Fond pre azyl, migráciu a integráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť. Predĺženie umožňuje krajinám EÚ urýchlene presunúť nevyužité finančné prostriedky na riešenie prílevu utečencov z Ukrajiny a očakáva sa, že bude možné uvoľniť približne 420 miliónov eur na ďalšiu podporu, ako je ubytovanie, strava, zdravotná starostlivosť alebo ďalší personál.

Ďalšia pomoc vo forme zdravotníckych dodávok, stanov, generátorov elektrickej energie bola poskytnutá krajinám susediacim s Ukrajinu cez Mechanizmus civilnej obrany EÚ a zo zdravotníckych zásob systému RescEU.

V uznesení prijatom na mimoriadnej plenárnej schôdzi 1. marca parlament privítal aktiváciu smernice o dočasnej ochrane po prvýkrát od nadobudnutia jej účinnosti v roku 2001. Cieľom smernice je poskytnúť okamžitú dočasnú ochranu v EÚ ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine, vrátane ukrajinských občanov, štátnych príslušníkov tretích krajín, osôb bez štátnej príslušnosti alebo osôb s povolením na pobyt v krajine.

Vysídleným osobám to umožňuje využívať harmonizované práva v celej EÚ, ako napríklad povolenie na pobyt, možnosť pracovať, získať ubytovanie a prístup k sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Dočasná ochrana nebráni dotknutým osobám požiadať o azyl. Poslanci Európskeho parlamentu 9. marca vyzvali EÚ, aby zaviedla riadny migračný systém, ktorý zavedie zdieľanú zodpovednosť za utečencov.

Nový Pakt o migrácii a azyle, o ktorom sa rokuje, zahŕňa mechanizmus solidarity, ktorý rozdeľuje zodpovednosť za ochranu medzi krajiny EÚ, a opatrenia na riešenie hromadného prílevu migrantov.

Slovensko nie je v pomoci osamelé

Ako je uvedené pri pomoci ukrajinským utečencom, Slovensko v tom nie je samo. Európska únia na tento účel vyčlenila finančné prostriedky, nik nikomu nič neberie a slovenskí občania na úkor Ukrajincov o nič neprídu.

Nenávistné a závistlivé prejavy sú tak len prejavom vlastnej frustrácie niektorých ľudí a nemajú racionálny základ. Čo je však najzarážajúcejšie, niektorí politici vidia v nenávidiacich a závidiacich ľuďoch svoj voličský potenciál, a tak skĺzli do najprimitívnejšej formy získavania politickej popularity postavenej na emócii šírenia nenávisti.

A potom je tu oblasť piešťanskej samosprávy, ktorá svojou neschopnosťou riešiť dôsledky utečeneckej krízy vytvára priestor na vyrábanie a šírenie nenávistných nálad aj medzi obyvateľmi kúpeľného mesta.