Krojovanky: Čo vŕšok prejdeš, to iný kroj nájdeš

Bábikárky môžeme podľa Veroniky Cetliovej rozdeliť do troch kategórií – tie, ktoré reštaurujú odev, tie, ktoré tvoria nové kroje podľa tradičných vzorov, a do tretej skupiny môžeme zaradiť bábikárky, ktoré vyrábajú nové kroje s použitím starých odevných súčiastok. Samostatnú skupinu tvoria bábikárky – zberateľky.

Prevažná väčšina krojovaných miniatúr na výstave pochádza zo západného Slovenska – okolie Piešťan, Trenčína, Myjavy, ale aj Štiavnika, Važca či Hontu. Viac ako sto bábik priblíži návštevníkom rozmanitosť, pestrofarebnosť a výtvarnú nápaditosť krojov – obradových, sviatočných i pracovných. Osobitú skupinu tvoria bábiky oblečené podľa profesie – kováč, drotár, bubeník, pastier, obecný hlásnik či mlynár.

História bábik

História bábik siaha už do starovekého Egypta a Grécka. Išlo prevažne o rôzne hlinené amulety a talizmany. Neslúžili však výhradne na kultové účely, ale aj ako hračky pre deti. Prvé bábiky boli vyrobené z hliny, handier, dreva a kostí, vzácnejšie zo slonoviny a vosku. Bábiky sa stali najobľúbenejšími hračkami detí i dospelých v období stredoveku, keď ich obdivovali najmä vysoké vrstvy spoločnosti. V neskorom stredoveku sa opäť vrátili do rúk detí a stali sa súčasťou ich hier. Dokonca v stredoveku sa pojmom bábika označovala hračka vo všeobecnosti, až od 18. storočia nadobúda pojem bábika súčasný význam.

Rozmach remeselnej výroby bábik je v Európe datovaný na prelom 17. a 18. storočia do miest v rakúskom Tirolsku, ďalej v Bavorsku, Durýnsku a Nemecku. Menšie dielne pracovali tiež vo Francúzsku a Británii. Väčšinou ide o sústruženú výrobu s maľovanými tváričkami, vlasmi a šitými šatami, s veľmi jednoducho spracovanými končatinami. Na území Slovenska začína vznikať drobná remeselná výroba drevených kĺbových bábik od polovice 18. storočia ako alternatíva k drahým dreveným alebo už porcelánovým bábikám rakúskej, nemeckej, francúzskej alebo anglickej výroby.

Zlatý vek bábik prichádza v 19. storočí, keď vďaka novým technológiám vznikajú veľké špecializované továrne. V priebehu času boli továrenské bábiky vyrábané z rozličných materiálov – textil, papírmašé, keramický materiál ako biskvit, pairan a glazovaný porcelán. S rozmachom syntetických látok prichádza na scénu celuloid, plast a v súčasnosti hlavne vinyl.

Samotné zberateľstvo bábik má tradíciu siahajúcu až do stredoveku, keď boli luxusné bábiky jedným z ukazovateľov prestíže ich majiteľa, no a šitie pre ne bola príležitosť, ako si bolo možné skrátiť voľný čas. Vytvárali sa dokonca bábikové kluby, v ktorých si členovia dávali úlohy – obliecť napríklad bábiky podľa módy Márie Stuartovej alebo v štýle francúzskeho baroka. Práve takto vznikali cenné kolekcie nádherných bábik. Počas vojen sa však veľa súkromných zbierok stratilo. Čo však bola pôvodne detská hračka, je dnes žiaducou starožitnosťou.

Čo sa týka „malovýroby“, alebo lepšie povedané domáckej výroby, deťom vyrábali bábiky hlavne rodičia. Z textilu, zvyškov vlny, vyrezávali sa z dreva i viazali zo slamy. Každá bábika bola oblečená. A práve tu môžeme badať počiatky tvorby krojovaných bábik, pretože každý tvorca vychádzal predovšetkým z vlastnej, miestnej tradície, ktorá mu bola najbližšia.

Krojované bábiky

Slovenské kroje patria k tým najkrajším, čo ľudské ruky vytvorili a robili našich predkov krásnymi a pohľadnými. Každý kraj či región oplýva krásnym krojom, na ktorý sú jeho nositelia hrdí. Kroj je odrazom výtvarného cítenia a zručnosti. Ťažko povedať, ktorý z nich je najkrajší, lebo každý je osobitý. Nie nadarmo sa kedysi hovorilo: „Čo vŕšok prejdeš, to iný kroj nájdeš.“

A Slovensko je ťažko vyčerpateľnou studnicou námetov. Bábiky sa začali obliekať do krojov na začiatku 20. storočia a postupne začali šíriť správu o ich zanikajúcej kráse. Pre bábiky to bola ďalšia životná kapitola, pre kroje a ich uchovanie však veľký počin.

V dnešnej dobe si už málokto pamätá na folklór a zvyky našich prarodičov. Z tohto dôvodu je potrebné kroje, ale, samozrejme, nielen tie čo najviac prezentovať verejnosti. Avšak kroje sa v súčasnosti prezentujú nielen na živých postavách či figurínach, ale aj prostredníctvom krojovaných bábik, ktoré sú v mnohých prípadoch vhodným darom pre potešenie milovníkov folklóru a ľudových tradícií. Práve prostredníctvom krojovaných bábik sa oživuje a uchováva to málo, čo nám po našich predkoch zostalo. Veď ako by to bolo, keby sme zabudli na šikovné ruky starých mám, na skvosty charakterizujúce folklór minulosti a aby zostali len akousi nostalgiou.

Vystrojiť však bábiku krojom je práca náročná, ktorej sa venujú predovšetkým šikovné ženské ruky. A možno, čo iný vyhodil ako nepotrebnú vec – starú bábiku či kroj, iný zbiera a vyrába miniatúry krojov. Je to práca neľahká, mnohokrát zaberie hodiny prípravy a práce. Veď vyrobiť miniatúrny ľudový odev, zachovať prvky originality, proporcionalitu je náročnejšie, ako vyrobiť odev na dospelú osobu. Preto by bolo na škodu tieto skvosty schovávať a je potrebné prácu bábikáriek čo najviac prezentovať a ľudové princezné vystavovať na obdiv.

Autorky bábik nesporne dbajú na vernosť svojich zmenšenín krojov, spolupracujú s múzeami a etnografmi či pamätníkmi, ktorí im dodávajú obrazovú dokumentáciu alebo sú schopní prispieť aj odbornou radou, je potrebné kroje naštudovať, či už z odbornej literatúry, alebo inej obrazovej dokumentácie, ako sú dobové kresby či literárne diela. Autorky si zakladajú na tom, aby vytvárali čo najpresnejšie repliky krojov. Kým sa však začne šiť samotný kroj, je nutné získať potrebný materiál na jeho výrobu, materiály, ktoré by zodpovedali svojou štruktúrou zmenšenine pôvodných materiálov, vzory a dokonca aj účesy a rôzne doplnky.

Bohatosť ľudových krojov potom stojí za tým, že i samotná realizácia je časovo náročná. A preto ušiť zmenšeninu kroja môže trvať od 40 až po 150 hodín a niekedy možno aj viac, v závislosti od ozdobnosti samotného odevu. Zmenšenina by teda mala zodpovedať skutočnosti a nemala by sa od nej líšiť, samozrejme okrem veľkosti. A aby bola bábika dokonalá, nemala by zostať bosá.

Z nášho života by sa nemala vytratiť ľudová kultúra, príkladná vyšívačská, čipkárska či strihovo krajčírska tvorivosť uplatnená v bohatých krojoch. Okrem toho sú bábiky úspešným artiklom na výstavy, dotvorenie interiérov a, samozrejme, aj ako darček. Krojovaná bábika predstavovala aj symbol rozlúčky s detstvom. V minulosti ich dostávali nevesty ako symbol ukončenia detstva a začiatku nového života spojeného so založením rodiny. Bola pripomienkou na rodný kraj, z ktorého nevesta pochádzala, symbolom krásy, ľudovej tradície spojenej s odkazom predkov.

Dnes kroje znova ožívajú v ich rekonštrukciách, na rôznych slávnostiach, folklórnych akciách alebo v rukách nadšencov, amatérov. Takýmito sú bezpochyby aj bábikárky, vďaka ktorým sa krása v zmenšenej podobe uchováva pre nasledujúce generácie.

Krojované bábiky si môžete pozrieť do 3. apríla vo výstavných priestoroch vo Vile dr. Lisku, Štefánikova 1, Piešťany, v pracovných dňoch v čase 8.00 – 12.00, 13.00 – 16.00 a v nedeľu 13.00 – 17.00 h. ,

Jarmila Hluchová