List čitateľky: Kam miznú staré dobré Piešťany?
Piešťany po dlhé desaťročia bývali jedným z najvýznamnejších miest Slovenska, pýchou i v medzinárodnom kontexte. Prichádzalo mnoho návštevníkov nielen do svetoznámych kúpeľov, ale i na akcie, ktoré na Slovensku nemali obdobu. Množstvo medzinárodných kongresov, jedinečných kultúrnych podujatí, skvelých programov v prírodnom amfiteátri, unikátnych športových podujatí, v posledných rokoch festivaly Grape, Lodenica atď. Skoro všetko, žiaľ, pominulo.
Úroveň a inštalácia poslednej Sochy piešťanských parkov bola výsmechom vysokej umeleckej kvalite tradičnej prezentácie (od roku 1967), ktorá sa po roku 2015 nadobro skončila.
Zaráža ma fakt, že celý rad podujatí už neexistuje. Ale ešte viac bolí skutočnosť architektonického a vizuálneho úpadku mesta. V porovnaní so skutočnosťou, ako dynamicky sa rozvíjajú, budujú iné mestá a dediny. Dnes nás predbehlo kdejaké mestečko, ktoré dokáže uchovať svoje pamiatky, byť živé a pekné. Dlhodobou neschopnosťou predstaviteľov mesta riešiť problémy jeho podoby sme dospeli do štádia, keď nám v samom centre, na pešej zóne, možno spadne tehla na hlavu. Poviete si, domy majú súkromného majiteľa, mesto nič nemôže. To nie je pravda. Mesto môže.
Myslím si, že mesto nevie, nechce, neprejavuje vôľu riešiť tristnú situáciu. Má dostatok svojich nástrojov a prostriedkov, aby nielen centrum vyzeralo dobre a bolo bezpečné. V prvom rade musí byť schopné jednať a vedieť sa dohovoriť s vlastníkmi. Môže napríklad využívať účinný nástroj – miestnu verejnú vyhlášku so sankciami, ktorá platí i pre súkromných vlastníkov atď. Nepoznám mesto s takým zanedbaným verejným priestorom vo svojom centre, ako je napríklad naša pešia zóna. S Lipou na konci, mementom, ktoré nemá obdoby.
Žiaľ, aj veľké akcie s dobrým úmyslom skončia fiaskom. Opravený chodník na Krajinskom moste, schody v Dome umenia a o rekonštrukcii Kolonádového mosta nehovoriac. Nehovoriac, že mesto nie je schopné ani správne zadať reklamáciu mosta a opravu prevziať v patričnej kvalite.
Mnohí mladí si nevedia predstaviť, aké boli Piešťany krásne, čo všetko v meste a na akej úrovni prebiehalo. Kedysi silné lákadlo pre návštevníkov, dnes polomŕtvy skanzen. Len tak mimochodom, Lipa desaťročia zrúcanina, amfiteáter fuč, Slovan v troskách, Eva už nie je ani termálne kúpalisko, hudobný pavilón sa nám rozpadá pred očami, mnohé chodníky sú na zabitie, pešia zóna s nebezpečím úrazu, škola na Trajane pred demoláciou… Náhrada? Žiadna. Navrch minimum podujatí a akcií, ktoré by vo veľkom lákali hostí a podporili život a prácu v meste. Smutných nás je hodne. Ale nie bezmocných. Budú voľby…
Alžbeta Vlčková
