Bylinkárka Anna Kopáčová píše už štvrtú knihu: Zdravie je to najcennejšie, čím môže byť človek obdarovaný

Predstavte čitateľom svoju novú publikáciu. Aké bylinky a receptúry sa v nej nachádzajú?

Mojej, dalo by sa povedať, ešte čerstvo chrumkavej knižôčke som dala názov Málo známe bylinky. Sú to liečivky, na ktoré sa už pomaly zabudlo, medzi inými spomeniem bedrovník lomikameňový, hruštičku okrúhlolistú, zemedym lekársky. Pri každej bylinke nájde čitateľ, čo si z nej môže spraviť. V malom receptári sú bylinky na alergie, baktérie, dekubity, na bolesť chrbta, Duhringovu chorobu, na ružu, gangrénu a na mnohé iné ochorenia. Ich spoločným menovateľom je fakt, že sú to rastlinky, ktoré človeku pomôžu zdolať jeho nepriaznivý zdravotný stav.

Je to už vaša tretia kniha. Ak sa nemýlim, každý rok pribúda na knižnom trhu od vás vždy jedna publikácia. Aký hnací motor, aký najväčší dôvod a motivácia vás ženú k písaniu?

Ak začnete písať a potom každý rok vydáte novú knihu, stáva sa to v istom zmysle pre vás závislosťou. Autor knihy je ako bežec, ktorý začne behať maratóny a už s tým nevie prestať. Kto sa raz pustí do písania kníh, už bez toho nebude. Teraz pracujem na štvrtej publikácii, ale jej názov ešte neviem.

Necháme sa prekvapiť, veď ani mamička, ktorá očakáva dieťatko, spočiatku netuší, aké meno mu dá. Zatiaľ nám, prosím, predstavte dve predchádzajúce knihy. Koľko byliniek ste v nich ľuďom ponúkli na to, aby sa chorí liečili, ohrození chránili a zdraví si svoj najvzácnejší dar utužovali?

V mojej prvej knihe, ktorá má názov Zdravie z byliniek, sú slovenské liečivky, ktoré sa bežne používajú. Sú tam baza čierna, pamajorán obyčajný, púpava lekárska, rebríček obyčajný a ďalšie. Pri každej bylinke čitateľ nájde aj čo si z môže spraviť. V malom receptári sú liečivky na bolesť hlavy, zubov, na lumbago, črevné problémy, epilepsiu, gynekologické problémy, imunitu, ischias, kašeľ a na mnohé ďalšie, ktoré poslúžia na upevnenie zdravia.

V druhej publikácii Zabudnuté bylinky je taká vzácnosť, akou je rimbaba obyčajná či kozobrada lúčna. Rimbabu ľudia v minulosti vysádzali blízko príbytkov, dávali ju do váz, vešali po stenách, lebo verili, že zo svojich obydlí vyženú mor alebo maláriu. Aj ja mám vysadenú rimbabu vo svojej záhradke. Vždy keď idem okolo, odtrhnem lístok, dobre požujem a zjem. Kozobrada lúčna je tiež jedna zo zabudnutých byliniek. Obsahuje veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok. Pri každej bylinke si čitateľ nájde aj recepty. Na konci knihy v malom receptári som uviedla bylinky na onkologické problémy, ako napríklad rakovinu hrubého čreva, jazyka, kostí, kože, maternice a vaječníkov, pažeráka, pľúc, prostaty, prsníka, žalúdka, pankreasu a pečene, ale i tuberkulózu kostí a mnohé ďalšie.

Skúsme sa vrátiť do vášho detstva, keď ste ako malé dievčatko chodievali do prírody v okolí Chtelnice, kde ste vyrastali. Kam najčastejšie viedli vaše kroky a kto vás s prírodou a jej bohatstvom ukrytým v rastlinách i stromoch oboznamoval?

Bola to moja babička Mária Kozáčiková. Oboznamovala ma s bylinkami a i so stromami a kríkmi. O každej bylinke vedela krásne povedať, na čo sa používa, čo si z nej môžeme spraviť. V minulosti sa tinktúry vyrábali z čerstvých bylín. Keďže ľudia nemali chladničky, všetko ostatné sušili – bylinky, korene, aby sa im nepokazili.

Aká bola vaša babička? Čo najradšej robievala, ako vás vychovávala, aké koláče, jedlá, čaje, obklady a všelijaké liečivé sirupy či likéry vyrábala?

Vychovávala nás v kresťanskej viere. Pamätám si na babičku veľmi dobre, pretože som si ju dlho užila, zomrela, až keď som dovŕšila vek 55 rokov. Keď zomrela jej najstaršia dcérka Matilka Slezová z Pezinka, ľudia ukazovali na moju babičku prstom – aha, toto je jej mama. Babičku od stovky delili len nejaké mesiace. Robievala nám sirup zo smrekových výhonkov. Každému dala po malej lyžičke, pričom nezabudla pripomenúť: „Pozor, viac si nikdy nedávajte, lebo z tohto sirupu hrozí opuch mozgu, a rozdutie pľúc.“ To si presne pamätám.

Robievala nám aj ovocné a kvetové sirupy, ktoré sa riedili vodou alebo sa pridávali do čaju. Z jedál najradšej robila cesnakové šulky, jej domáce slížiky boli fantastické a vanilkové rožky voňavé a krehučké. No a jej lekvárové buchty by ste si zabalili aj do batôžka a vydali sa s nimi do sveta. Sama si robila prvosienkové víno na srdiečko. V tom čase si každý mohol vypáliť domácu slivovičku. Dnes je to už zakázané, môžete páliť len v pálenici.

Predstavte si, že doma na polici máme suché či práve natrhané lístočky, byle či korene z byliniek, ale je tam z rovnakých byliniek uvarený aj sirup a stojí tam i fľaštička tinktúry. V akom období, v akom čase treba použiť jedno, druhé či tretie na liečenie nejakého zdravotného neduhu, alebo smieme naraz užívať aj čaj, aj sirup, aj tinktúru či obklad/zábal?

Sirupy môžete užívať aj pri antibiotikách. Na silný kašeľ pomôže obklad z kačacieho či husacieho tuku, ak máte jazvečiu masť, použite ju. Potriete ňou handričku, na to dáte utierku či uteráčik, priložíte na hruď a spíte s tým až do rána. Tinktúry by sa súčasne s antibiotikami nemali vôbec užívať, môžete si ich nasadiť aspoň tri dni po skončení užívania antibiotík.

Čoraz častejšie, možno aj vďaka zákazom a príkazom v súvislosti s núdzovými stavmi, sa ľudia – starí, mladí aj deti – utiekajú do prírody, kde vládnu jej milióny rokov trvajúce zákony. V čom sú zákony prírody pre vás božie? Čo by ste ľuďom odkázali? A ako by ste inšpirovali rodičov malých detí, aby ich brali na výlety, učili spoznávať faunu i flóru a milovať lesy, lúky, nížiny, ale aj polia či pasienky?

Rodičia by mali svoje deti učiť o bylinkách, stromoch a kríkoch. Je to naše dedičstvo po predkoch. Každý rodič by mal vedieť učiť svoje ratolesti spoznávať prírodu, všetko, čo nám dáva a čo si z nej môžeme zobrať. V prvom rade, keď ide človek na bylinky, mal by hľadať čisté prostredie. Rastlinka nesmie byť napadnutá plesňou či inou chorobou. Kedysi, keď som so svojou babičkou chodila na bylinky, trhali sme do košíka najviac tri druhy byliniek. Viete, keď niekomu poviete, aby napríklad odtrhol skorocel na leukémiu pre svoju vnučku, tak on skorocel bude trhať, oči bude mať plné sĺz, bude sa s tou bylinkou rozprávať, hladkať ju. Je to o viere. Inšpirovať rodičov je ťažké, oni však vedia, čo je pre ich deti najlepšie a príroda s jej lesmi, lúkami či pasienkami je to pravé orechové!

Keď je reč o pasienkoch, bylinkári asi nemajú príliš v láske spasené či pokosené lúky, pretože im z nich zmiznú práve kvitnúce rastlinky. Ako to riešite a vnímate vy?

Často chodím na bylinky na Pustú Ves a jedného dňa som tam prišla a lúka bola pokosená. Vôbec ma to nenadchlo, bola som zaskočená, pretože som sa dozvedela, že do 26. júna musia byť všetky lúky pokosené, inak obce a družstvá nedostanú dotácie. Chcela som si nazbierať pamajorán a nič tam nebolo. Všetko pokosené.

Už dávnejšie ste spomínali, že Boh pošle aktuálne v lete také bylinky, ktoré v tom roku či na druhý rok zjari budeme potrebovať, lebo sa v danom roku objavia také choroby, na ktoré už vopred Pán Boh poslal liek v podobe liečiviek. Zaváňa to mágiou, možno šarlatánstvom, ale ako hovoríte, je to tak. Máte to naozaj odpozorované?

Áno, v minulosti som si všimla, že bolo veľa vesnovky obyčajnej. Semená vesnovky ľudia voľakedy sušili a používali ako náhradu za čierne korenie. (Nie každý si mohol dovoliť kúpiť korenie zo zámoria). Listy vesnovky sa dajú konzumovať surové. Majú brokolicovú chuť. Vesnovku používame proti UV žiareniu, udržiava hladinu cukru v krvi, čistí pľúca, dokáže bojovať s rakovinou kože.

Všetci vieme, že v istom roku je veľa materinej dúšky, potom sa zasa objaví väčšie množstvo prvosienok či fialiek, inokedy niet tak veľa pľúcnika a potom ho zasa môžete doslova kosiť. Aké bylinky boli v minulom roku svojím množstvom v našom regióne v drvivej prevahe oproti ostatným a čo to znamená v súvislosti s aktuálnymi chorobami?

Dobre som si všimla, že vlani to bola nevädza poľná a vlčí mak. Nevädzu používam na zápal trojklanného nervu, je vhodná na žalúdočné problémy. Malým deťom sa z vlčieho maku robí čaj hlavne na kašeľ, a keď vlčí mak zalejeme horúcim mliekom, krásne nám zaspia.

Skúste sa zamyslieť nad životom a jeho prelínaním s časmi dobrými a zlými. Nad tým, čo nám príroda dáva a čo by sme si mali vážiť ako dedičstvo našich predkov. Aké vlastnosti by mal človek mať, aby bol trošku šťastnejší, trošku radostnejší a hlavne – zdravší? No a ak už ochorie, nad čím všetkým by mal podľa vás porozmýšľať?

Zdravie je to najcennejšie, čím môže byť človek obdarovaný. Keď ho nemáme, náš život nadobúda úplne iný rozmer. V súčasnosti sa čoraz viac ľudí obracia na prírodnú liečbu. Bylinkár žije v súlade s prírodou a neraz má na zdravotné problémy iný pohľad ako lekár. Preto sa na bylinkárov obracajú ľudia zo širokého okolia aj zo širokého spoločenského spektra. Aj keď nám výstavba v mestách čoraz viac ukrajuje z prírody, na sídliskách sa stále nájdu zelené plochy, kde si môžeme nazbierať púpavu lekársku, skorocel, sedmokrásky či myší chvost.

Máte za sebou tvorbu troch vzácnych knižiek, ostanú pre nasledujúce generácie ako dedičstvo našich starých materí. Vy ste toto bohatstvo zozbierali a obnovili jeho silu a odkaz…

Toto dedičstvo som chcela zachovať pre našich potomkov. Aby sa učili, čo nám príroda dáva. Aby moje knihy študovali a nikdy ich nepustili z rúk. Ako som už spomínala, píšem štvrtú. Som prenesmierne rada, že aj vďaka vydavateľstvu, ktoré sa ich ujalo, uzreli svetlo sveta. Hlavne si zapamätajte: „Liečivými bylinkami sa dajú zdolať takmer všetky choroby.“

Pozdravujem všetkých čitateľov Piešťanského týždňa a prajem im v novom roku hlavne veľa pevného zdravia.