Starosta Miroslav Ledecký – drahovské dynamo

Chýbajúca kanalizácia je momentálne podľa starostu obce Miroslava Ledeckého problémom s najväčšou prioritou. Pre starostov okolitých obcí možno príliš veľké sústo, pre neho výzva, ktorú pri kandidatúre na prvého muža obce svojim voličom vágne nesľuboval ako hotovú vec. Podľa jeho slov by klamal. Nechal sa počuť, že pre jej výstavbu urobí všetko, čo bude v jeho silách. Slová neviem a nedá sa akoby mal vyškrtnuté zo svojho slovníka. Pustil sa do boja a dnes sa nevie dočkať, keď bude po dedine chodiť v gumákoch, reflexnej veste a s prilbou na hlave.

„Na úrade ma často neuvidia, kým nebude kanalizácia hotová. Vo vestibule bude nádoba na špinavé gumáky a vešiak na pracovné odevy,“ hovorí ako príklad svojej angažovanosti. Nehovoriac o tom, že zdigitalizoval celú dokumentáciu, dal ju vytlačiť a vyvesiť na školský plot, aby si každý mohol naštudovať svoju prípojku a ako celá kanalizácia bude vyzerať. „Mám to do detailov premyslené. Ak to urobiť, tak dokonale, nech aj môj nástupca ocení dobrú robotu,” dušuje sa a dodáva, že ho vybavenie kanalizácie stálo veľa síl a možno aj ilúzií, ktoré mal o štátnej správe.

• 

Ušetril, teraz ho kontrolujú

Obec získala nenávratný finančný príspevok z eurofondov vo výške 12,4 milióna eur. Ministerstvo životného prostredia zmenilo svoje rozhodnutie spred piatich rokov a peniaze aj vďaka neúnavnej snahe starostu obci schválilo. Predpokladaná hodnota zákazky bola pôvodne vyrátaná na viac ako 13 miliónov eur. Obec podľa neho celú čiastku z operačného programu zameraného na kvalitu životného prostredia ani nevyčerpá, pretože kanalizácia bude výrazne lacnejšia.

„Zorganizovali sme verejné obstarávanie a stlačili cenu na osem miliónov. Ušetrené peniaze však nemôžem použiť inde, napríklad na cesty. Počítame s tým, že nás môže ešte niečo prekvapiť a cena sa navýši, ale budem sa doťahovať o každé euro. Najdôležitejšie je, že som na povinnom spolufinancovaní ušetril pre obec približne 250-tisíc eur. Začiatky prác sa teraz odďaľujú pre kontroly verejného obstarávania. Financie som ušetril štátu a ten nás zdržuje a naťahuje. Už sme mohli robiť, peniaze musíme vyčerpať a tlačia nás termíny,” deklaruje starosta. Samotná výstavba by po začatí prác nemala trvať viac ako dva roky.

Obec ide rekonštruovať aj futbalový štadión za 170-tisíc eur a vybuduje pri ňom i zónu oddychu pre mamičky s deťmi. To, čo vraj iní predpovedali na jeden a pol roka vybavovania, on stihol za tri mesiace. A to bola v hre aj cirkev.

• 

Naučil separovať aj Rómov

S budovaním kanalizácie súvisí aj ďalšie opatrenie, ktoré starosta aktuálne konzultuje s obyvateľmi obce. Keďže sa s nimi nemôže stretávať v kultúrnom dome osobne, podľa ulíc, ako to má vo zvyku, organizuje diskusiu online. Na pretrase je komunálny odpad a neochota navyšovať poplatky za odvoz, ktoré sú za jeho starostovania stále rovnaké – 20 eur na rok.

„Držíme sa toho, aby sme sa do týchto poplatkov zmestili. Bude na mňa zle, lebo mením termíny zberu komunálneho odpadu, ktorý sa po novom bude realizovať raz mesačne. Dôvodom je aj fakt, že na jar bude celá dedina rozkopaná pre kanalizáciu a niekde sa smetiarske autá ani nedostanú. Navyše som si robil prieskum a zistil som, že 70 percent smetiakov je naplnených len do polovice,“ vysvetľuje starosta.

Riešenie, ktoré navrhuje, šetrí obyvateľom peniaze a je zároveň výchovné, lebo prinúti ľudí viac separovať a myslieť na to, koľko odpadu produkujú. To, že chodí pravidelne kontrolovať zberné nádoby, je o ňom známe a on sa tým netají. Miera separovania sa v obci zvýšila dramaticky. Z 32 percent v roku 2019 na 54 percent o rok neskôr. „A pritom nekontrolujem separácie, len občas. Keď vidím plast v komunále, zasiahnem. Ak nemajú niektorí občania vyložené plasty, opýtam sa – prečo. Aj rómskych spoluobčanov som naučil separovať. Voľakedy mali pred domami kopcom komunálny odpad, dnes je to optimalizované,” podotýka.

Obyvateľom, ktorí tvrdia, že bude komunál smrdieť, odkazuje, že hľadajú výhovorky. „Nemá v ňom čo smrdieť. Každej domácnosti sme rozdali kompostárne a separujeme aj kuchynský odpad. Na zbernom dvore zbierame i starý kuchynský olej, ktorého máme aj 400 litrov mesačne. Som nesmierne šťastný, lebo končil v žumpách a kade-tade,” deklaruje Ledecký. Na zbernom dvore berú tiež veľkoobjemný odpad, ktorý sa chystajú ďalej separovať. Samozrejme, zoberú vám i ojazdené pneumatiky z jednoduchého dôvodu: nechcú, aby končili na čiernych skládkach okolo obce.

„Onedlho budú občania veľmi radi, že sa smeti budú vyvážať len raz mesačne. V priebehu budúceho roka totiž nastupujeme na systém elektronizácie odpadového hospodárstva. Budeme presne vedieť, kto koľko smetí vyprodukoval a podľa toho sa bude aj platiť,” podotýka prvý muž Drahoviec.

• 

Starosta, kominár a kosec

Drahovčania tvrdia, že ich starosta je bezprostredný. Nemá problém upozorniť, opýtať sa, dohovoriť, prekonzultovať, vysvetliť ani zaklopať obyvateľom obce na dvere, ak vidí problém. Život v dedine je na prvý pohľad transparentný, všetko sa vie o každom. Dobrých susedov robia dobré ploty, ale v Drahovciach vraj všetci všetko vidia. Dedina žije. Starosta, ktorý chodí ráno na úrad vždy prvý, úraduje aj na futbalovom zápase či v krčme, nie že by chcel, ale musí.

Krčma je ustanovizeň, kde sa dá vybaviť všetko. Ak tam chce ísť ako starosta „iba” na pivo, nepochodí. Pre funkciu, ktorú zastáva, je prakticky stále v pohotovosti. Niektorí oceňujú, že povie, čo má na srdci, neštíti sa komunikácie s občanmi a berie aj ich výhrady. Myslí si, že práve tak ako on by mali fungovať všetci starostovia. V obleku ho vídať málokedy, to skôr v montérkach, keďže má doma gazdovstvo. Chová daniele, bažanty a prepelice.

Hrdý je aj na svoj čierny mundúr kominára a remeslo, v ktorom roky úspešne podnikal. Dnes je prezidentom Komory kominárov Slovenska, pôsobí aj ako lektor a o kominároch chodí rozprávať do televízie. Ozaj, a aby sme nezabudli. Miroslav Ledecký je aj staršina Slovenského koseckého spolku. Ku koseniu sa taktiež hrdo hlási, lebo ako mladý chalan si spolu s otcom zarábali ručným kosením. Každý rok v Drahovciach organizuje súťaž v tomto vymierajúcom remesle s názvom Drahovská kosa. Kosiť chodí aj do Ruska za Ural, po Európe a na majstrovstvá sveta. Ako to všetko stíha? Dobrá otázka.

• 

Každému nevyhovie

Miroslav Ledecký je rodák zo Spišského Hrhova, kde bol dlhé roky úspešným starostom jeho mladší brat Vladimír, politik, poslanec a bývalý štátny tajomník na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Jeho úspešný projekt integrácie Rómov do spoločnosti poznajú aj v zahraničí. „Porovnávajú ma s bratom, ale on je iný ako ja. Inak rieši veci, je viac diplomatický. Možno aj ja sa časom zmením, ale neplánujem to. Brat vytiahol slabosť východu, pomenoval problém a vyriešil ho. Veľmi rád by som išiel v jeho šľapajach, ale mám tu len päť rómskych rodín,” hovorí starší z bratov Ledeckých.

Problémy v dedine ho vraj tešia, okrem tých medziľudských. Mnoho obyvateľov, a to nielen Drahoviec, spravovaniu vecí verejných nie celkom rozumie. V nevedomosti a od počítačov radi kritizujú a hádžu polená pod nohy. Aj preto sa Miroslav Ledecký snaží komunikovať a vysvetľovať, aby sa zhruba 2600 obyvateľov naučilo, že sú za kvalitu života v obci s rozpočtom okolo tri milióny eur spoluzodpovední.

„Môžem robiť aj nemožné, vždy budem kritizovaný, lebo nevyhoviem každému, to sa nedá. Zvykol som si a popravde ma nespokojní ľudia nakopávajú. Viem, že sú aj obyvatelia, ktorým vyhovuje pokojnejší štýl starostu, nie taký akčný, ako som ja. Neriešim to. Zvolili ma, robím maximum. Nemal som ambíciu prispôsobiť sa trendu a len svietiť a kúriť,” hovorí bez okolkov rodený východniar, ktorý, keď nemá nabitý kalendár, je vraj nesvoj. Prebiehajúcu pandémiu skoro ani nespomenie, nie je to jeho výhovorka za neriešenie iných pálčivých problémov v dedine. Spomenie len testovanie občanov na COVID-19 zorganizované podľa „vzoru Ledecký” – chlap, hrdina, dub, stroj!

Ak sa ho opýtate, či je na verejnú funkciu, ktorú zastáva, potrebný talent, odpovie: „Skôr to pripisujem tomu, že som dlhé roky úspešne podnikal, mám skúsenosti, viem obrátiť každé euro. Často si vystačím so zdravým sedliackym rozumom a logikou. Keby som podnikal tak, ako niektoré úrady štátnej samosprávy, nemal by som ani na slanú vodu. Vidím, čo sa tu deje. Poviem príklad: máme elektronizáciu samosprávy, ale miniem viac papiera ako predtým. Príde mi to síce zhora elektronicky, ale ja to musím vytlačiť a doložiť.”

• 

Najznámejší športový fanúšik

Miroslav Ledecký je po Slovensku známy aj ako oddaný fanúšik a šéf fanklubu našej najlepšej lyžiarky Petry Vlhovej. Hovorí, že sa k tejto funkcii dostal ako slepé kura k zrnu. „Som fanúšikom viacerých úspešných slovenských športovcov, ktorí sa dokázali presadiť vo svete. Som šťastný, keď sa im darí a ja môžem byť pritom. Ponuku na šéfa fanklubu Petry Vlhovej som dostal od jej otca Igora. Pustil som sa do toho tak ako vždy – naplno. Na každé jej preteky v Európe som odvtedy vypravil najmenej jeden autobus skalných fanúšikov. Dnes je to oveľa jednoduchšie, Petru sleduje veľmi veľa priaznivcov a dokážeme jej pripraviť srdečné zázemie,” tvrdí Ledecký, ktorý bol kedysi na Spiši aj inštruktorom lyžovania.

Do Álp a lyžiarskych stredísk, ktoré sú z Drahoviec do sedemsto kilometrov, jazdí autom, do vzdialenejších lieta. Často sa rozhoduje aj na poslednú chvíľu. Podotýka, že za hranicami chodí s otvorenými očami a vždy do Drahoviec prinesie kopec inšpirácií pre spestrenie života a služieb v obci, do ktorej sa priženil pred vyše tridsiatimi rokmi.

O šéfovi fanklubu je známe, že aj napriek tomu, že cestuje kade-tade po svete a v jeho batožine nikdy nechýba slovenská vlajka, neovláda angličtinu ani iný cudzí jazyk, len „plynulo hovorí po drahovsky”. Nestratí sa, poradí si, dohodne sa obligátne: rukami-nohami. „Musím, inú možnosť nepripúšťam. Aj teraz som sa v americkom Kilingtone dohodol po drahovsky s organizátormi na veľkom billboarde pre Petru. Vojak sa stará, vojak má,” tvrdí najznámejší športový fanúšik.

„Za Petrou nechodím len na výlet, idem si to odrobiť. Odpracujem si to aj v hľadisku,” podotýka na adresu tých, ktorí ho doma za „dovolenky” kritizujú. Slovenskí novinári vedia, že mu musia volať len v prvý deň pretekov, lebo potom je zachrípnutý a ledva hovorí. „Snažím sa ľudí v hľadisku vyburcovať. Najväčšou emóciou Švéda je zamávať vlajkou a ledva pohnúť zápästím. Ja som východniar, my sme iní. Vymyslel som aj banner s aktuálnou podobizňou Petry, nech každý vie, že Slováci sú ňu hrdí. Robí nám vo svete najlepšiu reklamu,” tvrdí šéf fanklubu jednej z najlepších svetových lyžiarok, o ktorom je tiež známe, že keď s ním oslavujete víťazstvo, musíte sa pripraviť na bolehlav.

Na zimnej olympiáde v Číne bude budúci rok vo februári chýbať. Vraj pre náročnú logistiku a komplikované cestovanie. Ako ho mnohí poznajú, on dozaista čosi vyhúta aj na diaľku, nechajme sa prekvapiť.

• 

Bude znovu kandidovať?

O kandidatúre v ďalších komunálnych voľbách sa úradujúci starosta Drahoviec ešte nerozhodol. Chce ešte mnohé veci doriešiť a dotiahnuť a jedno volebné obdobie je väčšinou málo. Nad angažovanosťou sa vo veľkej politike neuvažuje, aj keď už dostal nejednu ponuku.

„V dedine sa veci ľahšie presadzujú z pozície starostu. Presvedčím poslancov, vysvetlím to obyvateľom, všetci mi to pripomienkujú a dohodneme sa. Podieľal som sa aj na tvorbe zákonov na celoslovenskej úrovni, to je oveľa, oveľa zložitejšie. Chodím do parlamentu, mám tam veľa kamarátov, ale veľká politika ma neláka,” tvrdí Ledecký, ktorý sa doma stará o šesť detí. Tri má svoje z prvého manželstva, dve patria terajšej manželka a jedno spoločné.

„Vzorovo sme dali rodiny dokopy, popravde sa nám ani nesnívalo, že sa to podarí. Je to potešenie, keď sa v našej obývačke stretne 26 ľudí, mám už osem vnúčat,” pochvaľuje si. V živote sa mu prihodili aj vážne veci, preto si dnes dokáže vychutnať každý okamih. V roku 2016 mal vážnu dopravnú nehodu, ktorá jeho 16-hodinový pracovný čas v zlomku sekundy doslova zastavila. Strávil 14 dní v kóme a nikto netušil, či sa ešte preberie.

„V dedine ma už pochovávali, keď zvonil umieračik, čakali, že to bude pre Ledeckého,” spomína na časy spred pár rokov, keď bol druhé volebné obdobie zástupcom starostu. „Bol som na hrane. Mal som 42 oC teploty a v umelom spánku som zažíval také intenzívne fantázie, že ma museli priväzovať k lôžku. Dodnes si nedokážem všetky vysvetliť. Nevedel som chodiť, schudol som tridsať kilogramov a ledva som udržal pero v ruke,” objasňuje.

Dokázal však na lôžku na papier napísať hieroglyfy, ktorými svoju dlhoročnú družku Vierku požiadal o ruku. O tri mesiace mali svadbu. Vyviazol bez následkov a vďaka ďalšej operácii, pobytom v kúpeľoch, tvrdej rehabilitácii a cvičeniam sa dostal z najhoršieho. „Každého by takéto zmŕtvychvstanie zmenilo. Občas sa nahnevám, ale vo vnútri som veľmi pokojný človek. Navonok sa prezentujem, že som veľmi akčný, ale teším sa z každej jednej hodiny.”

Dozaista so mnou nebudú súhlasiť všetci Drahovčania, ale starosta obce Miroslav Ledecký je muž na správnom mieste. Pre svoju dedinu doslova žije a dýcha. Horkokrvnosť východniara z neho robí zdroj energie, ktorá vás nabije ako dynamo. On však poháňa aj sám seba, lebo je presvedčený o tom, že keď sa veľmi chce, cesta sa nájde…

„Nebyť COVID-19 sedel by som dnes v kulturáku na stretnutiach s občanmi tak, ako som to robil pri vysvetľovaní nakladania s komunálnym odpadom. Hovoril by som o kanalizácii, na ktorú sa už nesmierne teším, a na záver by som dal priestor pre otázky občanov. Nech sa páči, som tu pre vás, pýtajte sa…”