Inšpiratívny pobyt v Dubline

Hoci sa Smaragdový ostrov, ako vo svojej tvorbe miestni umelci naprieč obdobiami pomenúvajú Írsko, v jesennom podnebí nebadane menil na jantárový, nestrácal na čare a malebnosti. Hlavné mesto ponúkalo množstvo lákadiel na oboch brehoch rieky Liffey. Príjemná a nákazlivo zanietená miestna sprievodkyňa nás hneď v prvý deň previedla historickými štvrťami Dublinu, kochali sme sa typickou radovou zástavbou z červených tehál, budovami obrastenými brečtanom a rozľahlými parkami.

V priebehu ďalšieho pobytu sme navštívili múzeá zamerané na bohatú históriu a svetoznámych literátov írskeho pôvodu. Priznávame, že po náročnom školení nám náramne dobre padlo nechať sa unášať davom rušnými obchodnými ulicami s pôsobivou ponukou klasických pletených svetrov, írskej whiskey, početnými kníhkupectvami, fantastickými etnickými reštauráciami, barmi s tradičnou írskou hudbou či stand-up komikmi.

Kurzy, na ktorých sme sa vďaka grantu Európskej únie zúčastnili, boli zamerané na výučbu histórie, efektívne využívanie technológií a inovatívne formy výučby. S uznaním konštatujeme, že boli veľmi dôkladne pripravené a intenzívne. Úvodná prednáška Ivana Robertsona s názvom Stručný úvod do írskej kultúry a histórie evokovala isté paralely so slovenskou históriou, predovšetkým snahu vymaniť sa spod vplyvu dominantnejšieho suseda a viac či menej úspešná snaha uchovať si vlastnú národnú a kultúrnu identitu a jazyk. Tiež nás inšpirovala k návšteve konkrétnych múzeí – múzea archeológie s úchvatnou zbierkou zlatých šperkov, vzácnych manuskriptov, ale i častí mumifikovaných tiel z miestnych močiarov z pohanských čias.

Nemohli sme si nechať ujsť ani múzeum Dublinia s interaktívnou expozíciou o histórii Dublinu z obdobia legendami opradených Vikingov či múzeum literatúry. S úžasom sme si uvedomili, koľko autorov svetového mena, akými spisovatelia Oscar Wilde, Seamus Heaney či Abraham „Bram“ Stoker nepochybne boli, pochádza z tejto malej (počtom obyvateľov porovnateľnej so Slovenskom) a často tvrdo skúšanej krajiny. Múzeum škriatkov Leprechaunov, ktorí neodmysliteľne patria k írskemu folklóru, sme, žiaľ, nestihli, ale niečo si vraj treba nechať aj nabudúce.

Na prednáške o smerovaní írskeho vzdelávacieho systému nás slová lektora Arthura Godsilu nasmerovali k sebareflexii, keď upozornil na to, ako často si my, učitelia aj rodičia, všímame skôr zlyhania žiakov. V snahe pomôcť sa oveľa viac sústreďujeme na ich slabé stránky namiesto toho, aby sme podporovali a rozvíjali tie, v ktorých vynikajú. Ďalším súčasným trendom je prechod od učenia faktov na učenie zručností, aby si žiaci boli schopní efektívne vyhľadať, spracovať a odprezentovať potrebné informácie. Museli sme len súhlasiť s konštatovaním, že kým sa svet okolo nás mení závratnou rýchlosťou, školský vzdelávací systém sa len veľmi ťažkopádne prispôsobuje a mení.

Našou snahou teraz bude postupne aplikovať poznatky z kurzov do praxe – inšpirované lektorkou Lucy Norrisovou chceme vniesť do nášho vyučovania viac autentickosti, komunikačných aktivít, súťaží a pohybu. Práve pohyb nás udržal bdelé a sústredené počas celodenných školení či vyučovania. Úžasné možnosti ponúkajú aj nespočetné mobilné aplikácie, hry a elektronické platformy, ktoré nám predstavil školiteľ Joe Dale. Niektoré z nich, ako napríklad Flipgrid alebo EdPuzzle, sme už začali používať na hodinách a určite plánujeme vyskúšať aj ďalšie.

Zaujímavá bola aj návšteva dievčenskej strednej školy St. Dominic´s v Dubline, kde sme v praxi mohli vidieť prístup írskych učiteľov a porovnať ich metodiku vyučovania s našou. Zážitok z tejto školy bol ešte umocnený skutočnosťou, že žiačky pochádzajú z veľmi znevýhodneného rodinného prostredia s dlhodobo nezamestnanými, drogovo závislými rodičmi. Prekvapivý bol hlavne program podpory pre rodičov, ktorý škola iniciatívne zriadila s cieľom pomôcť rodinám vystúpiť z bludného kruhu sociálneho marazmu.

Nezabudnuteľnými pre nás zostanú aj ľudia, s ktorými sme sa počas nášho pobytu v Dubline a občasných výletov do neďalekých malebných prímorských dedín zoznámili. Príjemné hostiteľské rodiny navodili domácku atmosféru a umožnili nám nahliadnuť do bežného každodenného života. Zhovorčivý spolucestujúci vo vlaku nostalgicky zaspomínal na dávne časy a prihodil tipy na reštaurácie s tradičnými fish&chips, ktoré zaručene musíme ochutnať. Starší pán nám požičal ďalekohľad, keď sme sa s ním, udýchané po výstupe na strmý kopec, dali do reči užasnuté výhľadom na more.

Zaujímavé bolo zhovárať sa s kolegami z kurzu o tom, ako sa učí a žije u nich doma v Taliansku, Nemecku, Belgicku, Estónsku, úžasné bolo zistiť, aký malý je svet, keď nám pani z Litvy rozprávala o práve rozbehnutej spolupráci s jednou slovenskou školou, nakoniec sme zistili, že ide o Spojenú školu v Piešťanoch.

S Dublinom sme sa v predvečer nášho odchodu rozlúčili návštevou mimoriadne pôsobivého divadelného predstavenia s názvom I Girl. Už teraz sa tešíme na jún, keď sa plánujeme vrátiť do Dublinu aj s vybranými žiakmi školy. Veríme, že im návšteva írskeho hlavného mesta poskytne rovnako silný zážitok a skúsenosti ako nám.

Silvia Tomagová, Ingrid Páleníková a Eva Corticelli z Gymnázia Pierra de Coubertina