Exkluzívny suvenír pre Piešťany

Po úspešnej autorskej výstave v roku 2017 navrhla piešťanská galéria Sofii podnet k spolupráci na autorskej kolekcii akéhosi módneho „suveníru“ pod značkou sof.t. Vkusné prevedenie, inšpirácia symbolikou mesta premenených do jemnej ručnej práce s exkluzívnymi materiálmi je nevídaným a neopakujúcim sa originálom. Priehľadné šperky v kombinácii s riečnymi perlami odkazujú na kúpeľné liečivé pramene, vodu, rieku Váh a predstavujú snahu vytvoriť univerzálny doplnok, ktorý sa hodí na všetky príležitosti. Opakujúcim sa prvkom je tiež autorkina interpretácia ikonickej sochy Barlolámača, divákovi necháva priestor polemizovať o tomto symbole v kontexte súčasnej doby. Cieľom diel je priblížiť a ponúknuť návštevníkovi kúsok svetového luxusu za prijateľnú cenu.

Zo spolupráce s galeristkou Dagmar Ondkovou z Magna Gallery vznikla kolekcia autorských grafických listov a módnych doplnkov ako náušnice, náhrdelníky a šatky z pravého hodvábu, ktoré je možné nosiť alebo si ich zarámovať. Sú totiž plnohodnotnými umeleckými dielami. Dizajn na jednej zo šatiek napríklad hravo odkazuje na Júliusa Kollera, presláveného konceptuálneho umelca, ktorého časť tvorby sa vzťahuje k jeho piešťanskému rodisku.

Sofia Tureková zanechala svojmu mestu ľúbostný list vo forme krásy, ktorú si môžeme dovoliť a naplno užívať. Pri príležitosti otvorenia výstavy sme jej položili pár otázok.

V módnych doplnkoch, ktoré sú inštalované v Magna Gallery, cítiť Piešťany. Dokážeš z tvojho rodného mesta ešte stále čosi zúročiť a zhmotniť v tvorbe?

Ako človeka ma asi najviac formovalo detstvo, ktoré som prežila v Piešťanoch, a z toho čerpám. Navyše táto výstava bola šitá na mieru galérii, mestu a mojim pocitom počas obdobia lockdownu, ktorý som tu strávila. Svojím spôsobom to pre mňa bola terapia. Pri práci s veselými farbami a jemnými materiálmi som sa vracala k pozitívnym myšlienkam. Naše babie leto sa mi spája so spomienkami a nostalgicky aj s nádejou na lepšie časy. Na balkóne galérie som nainštalovala môj Ľúbostný list Piešťanom, s jeho inštaláciou som pôvodne váhala, lebo je pre mňa intímny. Bol napísaný ako báseň, v ktorej sú ukryté moje myšlienkové pochody počas tvorby tejto kolekcie módnych doplnkov. Je to priestor na zamyslenie sa.

Na hodvábnych šatkách a náušniciach sa objavuje Barlolámač, ale je tam len v akýchsi moderne poňatých náznakoch…

Každý si pod touto postavou môže predstaviť koho chce, nie je to jednoznačné. Niekto tam možno nájde aj sám seba. Módne doplnky sú síce šité na mieru Piešťanom, ale zároveň sú účelovo urobené, aby fungovali a oslovili ľudí, ktorí tu možno nikdy neboli. Šatky sú z hodvábu, ktorý milujem. Je to pre mňa ako druhá koža, organický a ľahký materiál. Vytvorila som aj náušnice ako šperky, v ktorých som umiestnila dvoch do seba zapadajúcich barlolámačov ako jin a jang – v rovnováhe. Navyše môj barlolámač má akési ženské nohy, môžete v ňom nájsť kohokoľvek. Náušnice sú z priesvitného materiálu, ktorý veľmi dobre láme svetlo. Prostredie, v ktorom sa pohybujete, tak formuje samotný šperk. Jeho priesvitnosť sa spája s liečivou vodou kúpeľov a riekou Váh. Nie je to len o šperku ako symbole krásy, ale i o tom, že v každom prostredí vyzerá inak. Je to o ľuďoch, udalostiach, spomienkach a meste.

Predpokladám, že s módou si koketovala už od detstva, keďže si išla na trenčiansku školu umeleckého priemyslu…

Prvý počiatok bol na Základnej umeleckej škole v Piešťanoch, kde som sa v rámci absolventskej práce pokúšala ušiť šaty. Lákalo ma to, možno už vtedy som v tom mala jasno, a tak som išla na ŠUP do Trenčína. Medzitým som rok žila v Kanade, kde som bola na výmennom pobyte. V rámci školy som organizovala charitatívnu módnu prehliadku, ktorá mala veľký úspech. Bol to prvý impulz. Potom som sa vrátila naspäť do Piešťan a rozhodla sa pozrieť na najlepšie umelecké školy na svete. Objavila som prestížnu univerzitu Central Saint Martins UAL v Londýne. Povedala som si, že sa tam dostanem. Prijímajú tam len štyri percentá uchádzačov z celého sveta. Mala som šťastie, že sa mi to podarilo na prvý raz. Bola som nadšená.

Splnila škola tvoje očakávania?

Áno, zamilovala sa som. Zažila som tvorivý prerod a začala sa pozerať na tvorbu úplne inak. Stredná umelecká bola viac technická, ale umelecké vyjadrenie a obzor mi dala až univerzita v Londýne. Prišla som s technickým základom a dostala som umelecký rozmer, ktoré do seba zapadli ako puzzle. Za päť rokov som v rámci školy mala rôzne kolaborácie so svetovými módnymi domami a značkami. Najviac si cením spoluprácu s módnym domom Christian Dior. Pred pandémiou som pracovala na štyroch kolekciách v módnej firme Christopher Kane na oddelení dizajnu módnych doplnkov. Navrhovala som kabelky, topánky a šperky na bežné nosenie. Vyskúšala som si nový pohľad na módu mimo haute couture. Mala som šťastie, že z mojich skíc sa vyrobili kabelky, ktoré boli odprezentované na London Fashion Week.

Žiješ v Londýne. Aké sú tvoje najbližšie plány vo svete módy?

Venujem sa zákazkovej tvorbe pod vlastnou značkou sof.t v Londýne. Najnovšie ma na spoluprácu oslovil newyorský balet. Len toto leto som skončila školu a posledný rok bol pre mňa náročný. Plánujem ďalej pôsobiť v zahraničí, lebo sa mi tam otvárajú zaujímavé možnosti. Rada by som z dlhodobého hľadiska pôsobila pod značkou, ktorá ponúka módne doplnky na európskom trhu. Ateliér budem mať v Londýne, ale rada by som mala produkciu na Slovensku.

Obliekajú sa Slovenky a Slováci lepšie ako kedysi? Čo má podľa teba móda a oblečenie odzrkadľovať?

Náročná otázka. Ja sa obliekam intuitívne, podľa toho, ako sa cítim. A to sa mení. Ide aj o komfort a ten sa odzrkadlil v poslednej dobe, keď ľudia spohodlneli i v obliekaní. Viem oceniť, keď je niekto upravený, a nejde o to, či je dobre alebo zle oblečený. Ide skôr o to, ako dokáže oblečenie nosiť a čo vyžaruje. Odev dokáže zvýrazniť, keď ste sám so sebou spokojný.

Veľa ľudí dnes sleduje trendy a kúpi so oblečenie alebo doplnky, ktoré videli v časopise. Treba ich však vedieť aj nosiť a stotožniť sa s nimi. Môžem povedať, že Slovenky majú vkus v porovnaní s Londýnom. Aj ženy, ktoré si nemôžu dovoliť luxusné kúsky, majú prirodzený inštinkt a dokážu sa obliecť a skombinovať. Sama neuznávam rýchlu módu a nosím veľmi veľa vecí z vintage obchodov. Napríklad Sekáč v Piešťanoch je výborný. Verím aj tomu, že je lepšie zainvestovať do kvalitnejšieho kúsku oblečenia, tak ako to robili naši predkovia, lebo si uvedomovali remeselnú dôkladnosť poctivých odevov. Módna kultúra sa mení a vzniká nový priestor pre požičiavanie oblečenia, nielen svadobných a plesových šiat, ale aj na bežné nosenie. V budúcnosti by som sa rada uberala aj týmto smerom. Dôležitá je tiež podpora lokálnych dizajnérov, ktorí sú jedineční.

Oslovuje ťa, čo nosili naši predkovia? Kroje sa vytrácajú, ale dá sa niečo z nich preniesť do súčasnej módy a odlíšiť sa napríklad v zahraničí čímsi, čo vychádza z našich tradícií?

Táto téma je mi veľmi blízka. Roky som v Piešťanoch tancovala vo Folklórnom súbore Slnečnica. V rámci témy mojej dizertačnej práce na univerzite Saint Martins som sa počas prvého lockdownu začala učiť paličkovú čipku a riešila som, či je možné zachovať toto náročné vymierajúce remeslo, ktoré je súčasťou historickej módy našich predkov. V mojej kolekcii som túto tému načrtla a mala úspech z konceptuálneho, ale aj vizuálneho hľadiska. Paličkovanie ma nadchlo, je veľmi terapeutické, až meditatívne. Vybrať čosi z odkazu našich predkov je v súčasnej móde veľmi dôležité. Treba sa tým zaoberať do hĺbky a nielen sa zviezť na akomsi folklórnom trende. Nadviazala som preto spoluprácu s lokálnymi čipkárkami. Aj móda by mala byť o príbehu a zamyslení. V mojej tvorbe sa o to usilujem.