Basketbalistka Ivana Jakubcová: Piešťany pre mňa veľa znamenajú

Keď však mala prevziať väčší diel zodpovednosti, bola pripravená. A 27-ročná, 197 cm vysoká pivotka je pripravená aj teraz, na štarte novej kvalifikácie. V nej Ivana a jej spoluhráčky zabojujú o miestenku pre Eurobasket 2023, ktorý budú hostiť Izrael a Slovinsko. Prvý zápas proti silnému Taliansku odohrajú v piešťanskej Diplomat Aréne už tento štvrtok od 18:00. Druhý súboj ich čaká v nedeľu vo Švajčiarsku.

Nechýba vám malebné Toskánsko, či celé Taliansko, teda krajina, v ktorej ste strávili predošlé dva roky? – spýtali sme sa Ivany Jakubcovej, reprezentantky Slovenska.

„Úprimne, keď som podpísala do Poľska, tak som mala trocha obavy, keďže som taký typ človeka, že rada chodím, objavujem a veľa sa pohybujem mimo telocvične. Tým naberám energiu do basketbalu. Takže som sa trocha obávala, keď som prestupovala z Toskánska do Poľska, ale v Lubline som veľmi šťastná. Klub, podmienky, spoluhráčky, tréner, fyzio – všetko od A po Z je na úžasnej úrovni. Aj mesto sa mi veľmi páči, pripomína mi Bratislavu. Celkovo, kultúra mi pripomína domov, takže zatiaľ si to užívam aj mimo basketbalu.“

Ak by ste mali porovnávať taliansku a poľskú najvyššiu súťaž, aké by bolo vaše hodnotenie?

„Myslím si, že obe ligy sú veľmi kvalitné, ale pravdupovediac sa mi zatiaľ asi viac páči poľská. Aj preto som chcela po dvoch rokoch odísť z Talianska, aby som zažila zmenu a spoznala aj inú kvalitnú ligu. Nemôžem povedať, že by talianska najvyššia súťaž bola horšia, lebo v oboch krajinách pôsobia aj megatímy, ale v Poľskú máme aj veľa eurocupových súperov. Každý zápas sa hrá na vysokej úrovni.“

V reprezentačnom drese ste zažiarili v lete na Eurobaskete, no predtým v kvalifikácii ste hrávali len sporadicky. Preberali ste s trénermi, aké úlohy budete mať teraz?

„Myslím, že každá z nás viac-menej vie, akú úlohu má. Ja osobne chcem len jednoducho hrať najlepšie ako viem na oboch stranách ihriska. Uplynulé leto mi veľa dalo. Hlavne ma posilnilo mentálne. Nebolo ľahké nenastupovať v kvalifikácii – pretože boli zápasy, v ktorých som vôbec nehrala – a pritom si stále veriť, nepochybovať o sebe. Moja rola nebola ideálna, ale som rada, že som ju vedela prijať, neprestávať si veriť a počkať na svoj čas. Dokázala som si, čoho som schopná aj v ťažkých podmienkach. Pomohlo mi to aj do pôsobenia v novom klube a pomôže mi to aj do tejto ďalšej kvalifikácie. Takže som vďačná za všetko, čo sa stalo.“

Pomáhalo vám i vzdelanie v odbore psychológie, aby ste zostávali správne naladená aj vtedy, keď ste v klube hrali výborne, no v reprezentácii len čakali na príležitosť?

„Presne tak. Všetko je to v hlave, ako sa človek nastaví, čo si pripustí, čomu tie veci pripíše, čo vám dodá alebo vezme sebavedomie. Všetko je to v hlave. Teraz, už keď sme profesionálky, každá z hráčok má veľkú kvalitu, no veľká časť toho, ako je ktorá úspešná, spočíva v tom, ako je mentálne nastavená.“

Dnes je súčasťou vrcholového športu aj spolupráca jednotlivcov i kolektívov so športovým psychológom. Naša reprezentácia tento post zatiaľ nemá obsadený. Fungujete práve vy občas ako taká psychologička? Obracajú sa na vás spoluhráčky?

„Nemyslím, že by to bolo takto špecificky, ale celkovo som typ človeka, ktorý má tieto konverzácie rád. Ani nie tak v reprezentácii, ale skôr v klube sa o týchto aspektoch často rozprávame. V Lubline máme aj športovú psychologičku. Konverzácie s mojimi blízkymi kamarátkami občas vedieme a viem, že si takto navzájom pomáhame, ale určite nie s celým tímom.“

Vy sa, mimo palubovky, prezentujete aj ako modelka. Napriek tomu, neirituje vás občas, ak sa viac hovorí a píše o vašom vzhľade, než o nesporných basketbalových kvalitách a dobrých výkonoch, ktoré stabilne podávate?

„Nie som typická modelka. Agentúra, ktorá ma reprezentuje, sa špecializuje na najvyššie modelky sveta. Musia byť vysoké najmenej 193 cm. Je to prvýkrát, čo som prijala modelingovú spoluprácu, pretože sa mi páči idea aj s ohľadom na mladé vysoké dievčatá. Ja som vyrastala s tým, že som nevidela vysoké ženy, ktoré boli sebavedomé. Nechcem, aby to vyznelo zle, ale ja som sebavedomá, učím sa, kto som a chcem to ukázať aj mladým vysokým dievčatám, aby sa nehanbili za svoju výšku. Je to niečo pekné a nemusia všetky ženy vyzerať rovnako, aby boli považované za pekné. Z tohto pohľadu sa mi modeling páči a ak je basketbal cestou, aby sa aj táto správa dostala von, tak som rada. Na druhej stráne, áno, niekedy sa stáva, že moje basketbalové výkony sú brané inak ako keby sa neprihliadalo na môj vzhľad, či na to, že som modelka.“

Ak sa vrátime k reprezentácii, tá má dlhodobo svoju „základňu“ v meste, kde ste pôsobili v rokoch 2017 až 2019 po návrate z americkej NCAA. Aké máte spomienky sa vám spájajú s Piešťanmi?

„Do Piešťan sa veľmi rada vraciam a mám na ne krásne spomienky. Veľa som sa tu naučila a posunula sa. Aj to je dôvod, prečo sa rada vraciam do reprezentácie, že toto mesto pre mňa veľa znamená, aj tunajšia hala a aj dievčatá, s ktorými hrávame. Myslím, že sme v reprezentácii vybudovali super kolektív. Na Piešťany mám iba dobré spomienky.“

Dôverne poznáte tunajšie prostredie. Na rozdiel od predošlej kvalifikácie poznačenej covidom, vás teraz môžu prísť povzbudiť fanúšikovia. Príjemná zmena, však? 

„Samozrejme, že by som ich všetkých veľmi rada videla. Najradšej by som bola, keby bola úplne plná hala. Sme však vďačné aj za to, že môžu prísť diváci aspoň za súčasných opatrení. Veľmi dúfam, že sa naplní ten počet, ktorý je teraz možný a že nás povzbudia. Potrebujeme tú podporu, povestného šiesteho hráča. Sme veľmi motivované a koncentrované pred vstupom do zápasu a veríme, že ho môžeme vyhrať. V pondelok sme sa o tom rozprávali aj na tréningu. Všetky v to veríme a ideme odovzdať maximum. Veľmi dúfam, že nás v tom fanúšikovia podporia