Výstava U.F.O.-nauta v rodných Piešťanoch

Vystavený výber z tvorby Júliusa Kollera, ktorý sa viaže na rodné Piešťany, vám približujeme slovami kurátora Daniela Grúňa: „Každý sa nejakým spôsobom vyrovnávame s okolnosťami vlastného pôvodu. Rodisko je často práve tým tajomným miestom, ktoré ukrýva nevypovedané záhady. Sústreďuje zdroje spomienok z detstva, a tým sa stáva akýmsi celoživotným útočiskom nielen v časoch osobnej krízy. Keďže umelci zvyčajne veľmi skoro rodisko opúšťajú, k tejto téme sa neskôr v tvorbe často vracajú. Tak sa k nej viaže celý rad asociácií, ktoré môžu mať dôležitú výpovednú hodnotu vo vzťahu k celému dielu. Zobrazenia rodného domu, rodnej dediny a návraty do rodného mesta alebo rodného kraja nesú so sebou odkazy k spoločenskému postaveniu, radostiam a traumám detstva, prípadne získajú príchuť nostalgie za časmi dávno stratenými.

Július Koller (1939-2007) sa ako konceptuálny umelec identifikoval s U.F.O.-nautom J. K., takže jeho pôvod nebol tak celkom výhradne pozemský, ale tiež aj mimozemský a vesmírny. Prvé roky života strávil so svojimi rodičmi v Piešťanoch, ktorí pracovali v kúpeľoch. Otázku pôvodu a osobnej identity rozpracovával vo svojej rozsiahlej tvorbe intenzívne po celý život.

Keď v polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia vstúpil na umeleckú scénu, začal využívať nekonvenčné postupy, aby sa svojou prácou vymedzil voči umeleckému formalizmu a všetkým druhom estetizmu. Namiesto zavedených umeleckých smerov vlastné úvahy nasmeroval k osobnej tvorbe novej reality v priebehu každodenného života, sústredil sa na živú kreativitu a novú kozmohumanistickú kultúru. Koller realizoval svoje umelecké činy – obrazy aj akcie – predovšetkým ako hry, intervencie, a dal im názov ‚kultúrne situácie‘. Preto aj odkazy k rodisku majú v jeho tvorbe podobu performatívnych a fotografických vstupov do rôznych prostredí.

U.F.O. a umeNIE

V tomto kontexte výnimočná je medzinárodne uznaná práca Konceptuálna kultúrna situácia (U.F.O.). Fotografia sa dnes nachádza v zbierkach Múzea moderného a súčasného umenia Centre Pompidou v Paríži. Nastoľuje dialóg medzi autorom fiktívneho graffiti a budovou Domu umenia Piešťany projektovanou architektom Ferdinandom Milučkým. Zaradenie tejto fotografie do zbierok Centre Pompidou vnukne myšlienku o vzdialenej podobnosti cik-cakového lomeného tvaru vysunutého betónového schodiska Domu umenia, na ktoré Koller práve dopísal slovo umeNIE, a trubicou s pohyblivými schodmi, ktorá tvorí výrazný prvok na exteriéri budovy Centre Pompidou, projektovanej v tej istej dobe ako Dom umenia architektmi Renzo Piano a Richard Rogers.

Podobne ako ďalšie svoje signatúry, otáznik a U.F.O., Július Koller od roku 1970 umiestňoval nápis umeNIE na rôzne podklady – telegramy, pečiatkované oznamy, obrazy a urbánne prostredia. Tento signál vo vzťahu k budove, ale aj vo vzťahu k samotnej fotografii otvára dialektickú hru s pojmom umenia a jeho negáciou. Graffiti je totiž fiktívnym gestom preto, že nevzniklo priamo na mieste budovy, ale Koller ho dodatočne nakreslil do fotografie. Analogicky vytvoril tiež ďalšiu fotoperformanciu Futurologická kultúrna situácia (U.F.O.), kde signál U.F.O. umiestnil k bronzovej soche Barlolámača vytvorenej Robertom Kühmayerom v roku 1933 a začlenenej do kompozície Kolonádového mosta projektovaného Emilom Bellušom. Fiktívne graffiti, akoby práve dokončené natiahnutou rukou performera, nadväzuje na prelomený motív barly v sochárskom diele a mení ho na tajomný signál.

Výstava v Piešťanskej mestskej galérii je komponovaná ako herné prostredie v spolupráci s intermediálnym sochárom Matejom Gavulom. Súčasťou tohto prostredia je grafický cyklus Svätopluka Mikytu, v ktorom voľne nadväzuje na haptickú hru s farbami a odpadovými materiálmi, kde má dôležité miesto ich recyklácia a opätovné využitie. Mestské kultúrne stredisko v spolupráci s Július Koller Society predstavujú tvorbu ikonického U.F.O.-nauta najmä prostredníctvom fotografií Květoslavy Fulierovej. Výstava potrvá do 6. novembra.“