Po práci na skejt rampu

Iniciátorom projektu verejnej skejt rampy je 28-ročný Piešťanec Daniel Dvorský, pre ktorého je skejtbording životným štýlom zhruba od dvanástich rokov, keď vyzul futbalové kopačky a presedlal na skejtbordovú dosku. Už niekoľko rokov háji záujmy tejto komunity, snaží sa ju zjednotiť a vybojovať pre ňu aspoň aké-také podmienky, aby sa z ulice presunula do skejt parku.

„Skejteri sú verejnosťou dlhodobo vnímaní ako narušitelia pouličných verejných priestranstiev a pritom nám ide iba o rozvíjanie životného štýlu a športu, ktorý bol nedávno zaradený aj na olympijské hry. Je to legitímne trávenie voľného času, o ktorý je v Piešťanoch záujem medzi rôznymi vekovými skupinami,” začína rozprávanie Daniel.

Náznaky skejt parku roky fungovali na okraji Sídliska Adam Trajan, hneď vedľa Základnej školy F. E. Scherera. Dlhé roky si skejteri svoj jednoduchý priestor museli doslova brániť. Polená pod nohy im hádzali samotní obyvatelia sídliska, ktorí sa neustále sťažovali na hluk, alebo im natierali vybudované prekážky vazelínou. Radnica nechala tento areál postupne spustnúť a nedávno odviezla z provizórneho skejt parku aj posledné podomácky spravené tyčky a debny na jazdenie. „Vyhodnotila ich ako čiernu skládku. Prakticky nás vyhnali a park zanikol. Predstavte si, že by som sa ako občan sťažoval na hluk z detského ihriska. Príde mi to nezmyselné. Dnes vidím deti, ktoré jazdia a skáču na kolobežkách popri ceste na sídlisku,” hovorí Daniel.

A pritom stačilo málo, radnica sa s predstaviteľmi skejt komunity aj stretla, ale zostalo len pri sľuboch. „Za posledné roky vzniklo s podporou samospráv niekoľko nových parkov v rôznych mestách Slovenska, napríklad v Prešove, Nitre, Bratislave, Detve a dokonca v Margecanoch. V európskych metropolách je pouličný skejtbording tolerovaný a podporovaný a stal sa súčasťou koloritu mestských centier. Jazdí sa na verejných priestranstvách pred galériami, múzeami a železničnými stanicami. Mekkou skejtbordningu je španielska Barcelona. V Piešťanoch sa o skejtbordingu neuvažuje ani ako o alternatívnom dopravnom prostriedku, ktorý je ideálny a ekologický na presun po meste,” podotýka Daniel Dvorský.

Nedisciplinovaná mládež?

Novú nádej ponúkla skejterskej komunite Iniciatíva Arta, ktorá sa už tri roky snaží premeniť niekdajšie Figaro, chátrajúcu fabriku na cukrovinky v centre mesta, na kultúrno-kreatívne centrum. V spolupráci a s podporou Trnavského samosprávneho kraja, ktorý je majiteľom dvoch budov na Kollárovej a Teplickej ulici, sa nedávno pustili do postupnej rekonštrukcie. V opustenom kúte areálu vznikol priestor, ktorý ponúkli práve skejterom.

„Verejná mini rampa je projektom, ktorý nám je blízky aj preto, že vzniká podobne ako Arta. Svojpomocne, dobrovoľnícky, po práci a vo voľnom čase. Skate komunita patrila od nepamäti k jednej zo subkultúr mesta Piešťany. Spotom na jazdenie sa jej stávali betónové a hladké povrchy, schodiská, lavičky a ďalšie prvky vo verejnom priestore. Od verejnosti si aj preto ‘vyslúžila’ prezývku ‘vandalov a nedisciplinovanej mládeže’. Miesta, na ktorých sa dá v Piešťanoch jazdiť legálne, chýbajú. Aj preto sme sa tento projekt rozhodli podporiť kúskom priestoru vo dvore Arty,“ prezrádza Dominika Rusnáková z Iniciatívy Arta.

Pribudnú kvalitné graffiti a murals

„Mali sme pomalý plán a chceli sme si betónovú mini rampu postaviť z finančných zdrojov, ktoré svojpomocne vyzbierame. A potom sa naskytla možnosť zapojiť sa do participatívneho rozpočtu Trnavskej župy. V spolupráci s Artou sme predložili projekt a žiadosť o dotáciu z Fondu na rozvoj Trnavského kraja. Uspeli sme a získali druhý najvyšší počet bodov spomedzi 40 projektov. Župa podporila náš nápad sumou 12-tisíc eur. Financie všetko urýchlili a my sme dostali šancu vybudovať rampu kvalitne a skôr, ako sme pôvodne plánovali. Pustili sme sa teda do práce,” objasňuje Daniel.

Komunita zorganizovala niekoľko brigád, počas ktorých bolo potrebné zhodiť strechu niekdajšej dielne a odviezť asi tonu železa a plechov. „Prizvali sme si skúsených odborníkov s know-how, ktorí podobné rampy stavajú a pomôžu nám s finálnou vrstvou betónu. Na výstavbu využijeme aj starý betón a suť, ktorú sme získali pri čistení priestorov,” pokračuje Daniel, ktorému na stavbe po práci a počas víkendov najviac pomáhajú dobrovoľníci, piešťanskí skejteri, ale aj vlastný otec.

V kúte Arty by tak do konca roka mal vzniknúť verejný priestor, kde budú jazdiť drevené dosky hore-dole po kvalitnej rampe, na stenách bude kus umenia v podobe graffiti a street

muralov, ktoré sa budú pravidelne obmieňať. Skromný skejt park ponesie názov After hours, čím naznačuje aj jeho otvorenie pre verejnosť v časoch, keď sa skejterom skončí práca, ktorá ich živí. Dosky a kolieska mnohých záujemcov o tento druh pohybu a slobody sa už nevedia dočkať.