Na moste o moste
História, ktorá podmienila vznik Kolonádového mosta v Piešťanoch, fotografie Váhu z čias, keď ešte spájal brehy len drevený most, snímky zo stavby, dokončenia, otvorenia. V utorok 28. septembra sa ľudia pristavovali priamo na Kolonádovom moste a sledovali prednášku o jeho vzniku, teda minulosti, ale aj súčasnosti.
Prednášajúcim bol riaditeľ Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch, Vladimír Krupa. Prítomným prezentoval množstvo fotografií, leteckých záberov a máp a priblížil, ako, kedy a za akých podmienok most vznikal. Prezentáciu sledovali nielen tí, ktorí na ňu prišli cielene, ale pristavovali sa aj náhodní okoloidúci.
Väčšina obyvateľov vie, že Kolonádový most je národná kultúrna pamiatka nachádzajúca sa v Piešťanoch nad riekou Váh. Už menej ľudí ovláda to, že ide o dielo architekta Emila Belluša, ktoré patrí k vrcholu funkcionalistickej architektúry Slovenska. S myšlienkou vytvoriť most prišiel nájomca piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter. V roku 1933 bola osadená na moste socha Barlolámača podľa návrhu Roberta Kühmayera.
Nápisy na priečeliach navrhol vtedajší archivár Krajinského úradu v Bratislave, historik Daniel Rapant. Zo strany od mesta je to Saluberrimae Pistiniensis Thermae (Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele), ide o názov latinskej básne z roku 1642 napísanej Adamom Trajanom. Zo strany ostrova je to Surge et Ambula (Vstaň a choď), pochádza z evanjelia podľa Matúša, v ktorom Ježiš uzdravuje ochrnutého. Umeleckú výzdobu skiel, lepty do skla Piesne Detvy a Na salaši, vytvoril akademický maliar Martin Benka.
V apríli 1945 nemecká armáda zničila podstatnú časť mosta. Neskôr bol most obnovený podľa pôvodného projektu. V súčasnosti má už len funkciu kolonádovej pešej zóny. Je najdlhším krytým mostom na Slovensku.
