Prebieha jesenná migrácia vtáctva, čakajú nás neobyčajné pozorovania

Fenomén vtáčieho ťahu nedbá na počasie a aktuálne teploty. Inštinkt migrantov velí jasne – po výchove mláďat sa vydávajú na dlhú púť. Čakajú nás jedinečné pozorovania tiahnucich kŕdľov, odpočívajúcich skupín a fascinujúcich preletov. Všetko sa iba začína – spomedzi asi 217 vtáčích druhov, ktoré na Slovensku pravidelne hniezdia, odlieta na zimu viac ako 150.

„Aktuálne migrujú populácie druhov zimujúce južne od rovníka. V porovnaní s predošlými rokmi sa začala tohoročná migrácia asi o dva týždne neskôr. Stratégia putovania sa medzi druhmi líši. U trsteniarikov, muchárikov a strakošov najskôr odlietajú staré jedince, niekoľko dní po nich mláďatá. Naopak spoločne, teda dospelé i mladé jedince, sa presúvajú sokoly kobcovité (červenonohé), aj v niekoľkostokusových kŕdľoch. Tento rok sme u nás evidovali hniezdenie iba 21 párov. V období migrácie sa na Slovensku zdržiavajú aj jedince z iných oblastí, každoročne sa zapájame do ich medzinárodného sčítania,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

Najmä pre tohtoročné mláďatá je migrácia najnáročnejším obdobím ich života, veľa z nich cestu nezvládne. Z niektorých druhov (predovšetkým spevavcov) prežije len 20 percent mláďat. Zaúradovať môže nedostatok potravy, nepriaznivé poveternostné podmienky, nezriedka sa stanú obeťami prekážok. Vtáctvo počas migrácie najčastejšie hynie po náraze do presklených plôch či po útoku mačkami. Náročnosť migrácie dobre ilustruje jej symbol – lastovička. Síce má zimoviská vzdialené vzdušnou čiarou „len“ približne osemtisíc kilometrov, cestou k nim však reálne nalieta aj viac ako 15-tisíc kilometrov.

Množstvo obetí má na svedomí aj elektrický prúd či náraz do vedenia (bocian biely, sokol rároh, orol kráľovský, spevavce migrujúce v noci). Mnohé energetické spoločnosti venujú tejto téme vysokú pozornosť.

„Aktuálne realizujeme v spolupráci ďalších šiestich krajín, s finančnou podporou Európskej únie, prelomový projekt LIFE Danube Free Sky. V okolí Dunaja, ako mimoriadne významného migračného koridoru pre viac ako 300 druhov vtáctva, sa zvýši viditeľnosť 245 km vedení a bezpečnosť 3250 stĺpov,“ uvádza Marek Gális, odborný koordinátor projektu LIFE Danube Free Sky.

A kedy sa k nám vtáčí cestovatelia vrátia? Hoci prvých môžeme očakávať už koncom februára či v marci, hlavná vlna návratu operencov spadá do druhej polovice apríla a v máji.

Doplňujúce informácie

– Začiatok jesennej migrácie je podmienený „vtáčími vnútornými hodinami“, ktoré sú riadené dĺžkou dňa. Napríklad trsteniarik spevavý odlieta už v júli, aby na svoje zimoviská v južnej Afrike doletel začiatkom decembra.

– Jednou z možných príčin tohtoročného oneskorenia začiatku jesennej migrácie môže byť chladné a daždivé počasie v máji, čo mohlo mať za príčinu oneskorenie hniezdneho procesu.

– Ako vlani i tento rok sme na našom území počas sčítania sokola kobcovitého v období jesennej migrácie zaznamenali jedince pôvodom z Talianska. Mimoriadne nás to potešilo. Podporuje to teóriu, že talianska populácia, ktorá je pomerne nová, má pôvod v Karpatskej kotline, preto sa na migráciu vydáva „oblúkom“ cez svoju genetickú domovinu.

– Zimoviská druhov, ktoré pomaly naše územie opúšťajú, sa rozprestierajú v rozľahlých oblastiach Afriky, pričom sú takmer vždy druhovo špecifické. Sokoly červenonohé zimujú v Botswane, Angole a Namíbii. Trsteniariky spevavé sú z hľadiska spevavcov rekordmanmi v polohe zimovísk, keďže tie sa nachádzajú v Malawi, Zambii a dokonca v Juhoafrickej republike. Mucháriky bielokrké zimujú v oblasti tzv. miombo, čo sú suché savanové lesy v Kongu, Zambii a Ugande. U strakošov sú zimoviská európskych populácií lokalizované v Zambii, Mozambiku či Zimbabwe. JAR a Malawi sú súčasne zimoviskom dážďovníkov.

– Doba príletu na zimovisko je veľmi variabilná a druhovo špecifická. Trsteniarik spevavý putuje cez Európu veľmi rýchlo, avšak po prílete do oblasti severnej Afriky mu cesta na ešte nižšie situované zimoviská trvá takmer pol roka! Dážďovníky vďaka výborným letovým schopnostiam dokážu zdolať 500 kilometrov denne, sever Afriky dosahujú už začiatkom augusta. Následne tiež v tempe poľavia, aby sa na zimoviskách objavili v októbri či novembri.

– Globálne otepľovanie môže meniť a už aj mení migračné správanie niektorých druhov, resp. častí ich populácií. Migračná cesta bocianov bielych sa skracuje a na svoje hniezdiská prilietajú o niekoľko dní skôr. Rovnako sa mení migračná trasa penice čiernohlavej, kde kedysi migrant v oblasti Stredomoria či Blízkeho východu začína migrovať na Britské ostrovy. Tamojšia klíma v kombinácii s masívnym prikrmovaním spôsobuje úspešné prežívanie zimujúcich jedincov.

– Úspešnosť migrácie ovplyvňuje i človek, napríklad vytvorením dostupných zdrojov potravy. U putujúcich spevavcov predstavujú okrem hmyzu bohatý zdroj potravy dozreté plody báz a svíbov. Dravé vtáky uprednostňujú drobné zemné cicavce, najmä hraboše, ktorých je tento rok na mnohých plochách menej než po minulé roky. Ak sa polia hneď po žatve nezaorú, môžu byť bohatým zdrojom živín. Obľúbená je slnečnica či strniská po obilninách, lucerna a ďatelina. Tu sa zdržiava i viac hlodavcov.

– Prví migranti: muchárik bielokrký, trsteniarik spevavý, ale napr. aj kukučky.

– Najpočetnejší migrant: pinka lesná (cez naše územie preletia desiatky miliónov jedincov).