Chránil životy v rukojemníckej dráme v piešťanskej nemocnici, keď išlo o život jeho manželke, nedočkal sa v nej pomoci
O rukojemníckej dráme v piešťanskej pôrodnici, pri ktorej sa v júli v roku 1990 Peter Rehák zachoval ako ozajstný hrdina, informovali v tom čase všetky celoštátne médiá, ale i Piešťanský týždeň.
Pripomeňme si preto dramatické udalosti sedemhodinovej rukojemníckej drámy zo 6. júla 1990, ktoré sa odohrali v priestoroch pôrodníckeho oddelenia piešťanskej nemocnice. Ako sa vtedy policajt Peter Rehák dobrovoľne vymenil za rukojemníka a za cenu ohrozenia svojho vlastného života pomohol zneškodniť zločinca, ktorý so zbraňou a ručnými granátmi násilne zadržiaval primára Milana Kubicu, a na živote ohrozoval dvanásť novorodencov, päť žien pred pôrodom a personál pôrodnice.
Zoči-voči mužovi s granátmi a pištoľou
Päťdesiatosemročný muž ozbrojený pištoľou a dvomi granátmi a 69 ostrými nábojmi zadržal dopoludnia 6. júla 1990 ako rukojemníka v kancelárii primára pôrodníckeho oddelenia Milana Kubicu. Požadoval zvolanie asi 12 ľudí (prokurátora, sudcu a svedkov) a zasadnutie senátu, ktorý vo februári toho roku rozhodol o rozpade manželstva jeho vinou. Keďže rozsudok bol právoplatný a on sa cítil byť nespravodlivo obvinený, domáhal sa nápravy touto formou.
A ako uvádzajú vtedajšie novinové články, únosca si bol takmer istý, že pri rukojemníckej dráme v nemocnici zahynie. Sám o tom počas udalostí Petrovi Rehákovi hovoril, že si je istý výškou trestu, ktorý by dostal, ak by prežil. Zároveň si bol vraj vedomý, že prítomnosť rodičiek a malých detí odradí bezpečnostné zložky zakročiť voči nemu silou.
Únosca však bol ochotný vymeniť primára oddelenia za policajta Petra Reháka, ktorého si osobne vyžiadal. Ten neváhal a aj za cenu ohrozenia svojho vlastného života primára vymenil.
„Pred vstupom do miestnosti mi únosca prikázal, že mám mať ruky hore. Urobil som, čo žiadal, a vstúpil som do miestnosti. Tam som zbadal chlapa, ktorý mal v pravej ruke pištoľ. Mieril na mňa a v ľavej ruke držal granát. Na pokyn únoscu ma primár prehľadal, či nemám u seba zbraň. Po prehliadke únosca primárovi oznámil, že môže odísť, čo aj urobil. V miestnosti som s ozbrojeným mužom ostal sám,“ uvádza sa v dobových policajných dokumentoch z rukojemníckej drámy, ktorá trvala dlhých sedem hodín.
Policajný major Peter Rehák neskôr uviedol, že za tú dobu, čo ho únosca zadržiaval, zažil aj kritické momenty. Prvý, keď vstúpil do malej pracovne primára rovno pred namierenú zbraň. „Nepodnikajte nič na svoju záchranu, ináč vyhodím všetko do vzduchu!“ a násilník položil na stôl dva granáty. Druhý kritický moment vraj nastal, keď mu násilník kázal napísať závet. „Napíšem aj ja, položíme ich sem do stola a neskôr ich nájdu.“
Dráma trvala sedem hodín, počas ktorých sa major Rehák snažil s únoscom komunikovať. „Dvakrát sa dokonca rozplakal, ale i tak som bol presvedčený, že bol pripravený zbrane použiť,“ opísal Rehák.
Celú dobu však išlo len o získanie času, kým sa bezpečnostné zložky pripravia na zásah a vytvorí sa vhodná situácia. Tá nastala, keď násilník súhlasil, že Reháka vymení jeho zástupca, aby sa mohol ísť najesť a vykonať malú potrebu. Mal sa však potom vrátiť. Pri výmene vo dverách primárovej kancelárie sa major Rehák stretol s pre neho neznámym uniformovaným mužom, ale tváril sa, že je to jeho zástupca. A keďže zostal naďalej v pôrodnici, po polhodine videl, ako únoscu vyvádzajú von z nemocnice s putami na rukách.
K takémuto úkonu bez obetí na životoch však došlo vďaka hrdinstvu Petra Reháka, ktorý ani chvíľu neváhal, vymenil sa s primárom oddelenia a sám zostal sedem hodín v miestnosti s ozbrojeným únoscom do doby, kým sa bezpečnostné zložky nepripravia na zásah.
Peter Rehák je nepochybne hrdinom a za cenu svojho života ochránil životy iných. Keď však sám potreboval pomoc pre svoju manželku v jej ohrození života, pomoc zo strany nemocnice prišla spôsobom, ktorá vyvoláva viac pochybností, ako prináša odpovedí o adekvátnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti.
