Aktivisti žiadajú mesto o peniaze. Či s nimi vedia narábať účelne, je niekedy otázne
Politické prázdniny sa skončili aj v Piešťanoch a opäť sa rozbieha práca volených zástupcov mesta. Okrem iného do mestských komisií mieria podklady do druhého kola rozdeľovania verejných finančných prostriedkov na základe žiadostí jednotlivcov či občianskych združení. Jedna zo žiadostí vyvoláva otázniky, či je žiadateľ za mestské peniaze schopný vyprodukovať životaschopný a do budúcnosti udržateľný projekt.
V oblasti ekológie a environmentalistiky sa o mestské prostriedky v objeme 1300 eur uchádza občianske združenie Proapis. Ide o projekt Piešťanské mestské včely chované v centre interaktívneho vzdelávania Elektrárňa Piešťany. Podľa textu žiadosti ide o zabezpečenie financií na pokračovanie v už zrealizovanom projekte pozorovací úľ v elektrárenskej záhrade, ktorý je prístupný širokej verejnosti a slúži na oboznámenie sa so životom včelieho spoločenstva najmä pre školákov. Štatutárom žiadateľa o dotáciu je Juraj Mráz.
Ďalším zo žiadateľov o pridelenie mestských financií v oblasti ekológie a environmentalistiky v objeme 730 eur je občianske združenie Centrum architektúry, kde ako štatutár vystupuje Lívia Gažová. Združenie, ktoré zastupuje, chce podľa textu zo žiadosti vytvoriť priestor komunitnej zelene na mestskom pozemku na ulici Pod Párovcami, kde by chceli aktivisti vysadiť ovocné stromy, kry a lúčnu zmes: „Priestor má potenciál prepojiť viacero stakeholderov – komunitu susedov, študentov, dobrovoľníkov a nadšencov pre staré odrody. Cieľom je podporiť biodiverzitu územia a zlepšiť vzťahy obyvateľov k priestorom v ich okolí.“
V žiadosti tiež Gažová uvádza svoje aktivity z minulosti, medzi iným realizáciu dreveného objektu s názvom UWO na Lide. V žiadosti však neuviedla príklad jej aktivít, ako je mobiliár na Lide, u ktorého realizácie tiež stála a ktorý sa tam zjavil rok po realizácii UWA. Dnes sú z týchto diel už len schátrané nebezpečné konštrukcie, pri ktorých hrozí úraz, nakoľko prvotné nadšenie z realizácie by mala vystriedať rutinná údržba a tú aktivisti v ďalších rokoch k svojim konštrukciám nedotiahli.
Nuž a udržateľnosť projektu a jeho následná údržba aj po jeho zrealizovaní by možno mohlo byť tiež jedným z hlavných kritérií rozdeľovania verejných prostriedkov a pozemkov mesta pre aktivistov. Projekt mestských včiel v starej elektrárni preukázal svoju životaschopnosť a jeho edukatívny prínos pri oboznamovaním sa detí so spoločenstvom včiel je nepopierateľný, no „diela“ na Lide, za ktorými stojí žiadateľka o mestské prostriedky a pozemky Lívia Gažová, sú po pár rokoch od svojho vzniku len nebezpečné schátrané trosky.
A keďže sa nachádzajú v katastri Piešťan a navyše v časti mesta, ktorá bola nedávno vyhlásená za chránené prírodné územie, mala by radnica túto dnes už len ohyzdu v prírode zrejme odstrániť, prípadne autorov vyzvať, aby sa o svoje „diela“ náležite postarali alebo ich na vlastné náklady odstránili, keďže pôvodný zámer dávno nenapĺňajú a ich realizátori sa o ne celé roky nestarajú.
