Každým tónom kultúrnejší
Piešťany zažili koncert roka. Otvorenie medzinárodného festivalu komornej hudby Konvergencie 2021 sa konalo netradične v priestoroch Elektrárne Piešťany a bolo dychberúce. Po prvý raz sa bratislavský festival, ktorý sa tento rok koná po 22. raz, začínal mimo svojich tradičných pódií.
Juraj Sedlák (Autor: archív Juraj Sedlák)
Úvodný koncert v zrekonštruovanej elektrárni z roku 1906 „sadol“ a ja som ho presedel ako prikovaný o stoličku s malou dušou a dychom, ktorý si musel vystačiť s plytkosťou. Postupne zaznieva Iršaiova sugestívna modlitba pre violončelo, po nej slovenská premiéra kompozície Paprsky světla od českého skladateľa Martina Wiesnera, ktorú vystrieda violončelový koncert Klātbūtne („Presence“) jedného z najuznávanejších tvorcov dneška Pēterisa Vasksa. Diela v interpretácii českého súboru Ensemble Opera Diversa a popredného slovenského violončelistu Jozefa Luptáka pod taktovou Gabriely Tardovovej.
Trinásť huslí, štyri violončelá, dva kontrabasy a harfa zahrali súčasné komorné diela, ktoré vypovedali širokú paletu pocitov bez jediného slova. Zimomriavky.
Čaro takéhoto koncertu tkvie práve v tom, že ho precítite naživo. Z tej najjemnejšej časti je to neprenosná skúsenosť, ktorú vám nepriblíži ani najlepšia kamera a ozvučenie. To, čo počujú vaše uši, je obohatené o nádychy hlavného protagonistu na violončele, riaditeľa festivalu Jozefa Luptáka, a vy máte pocit, že ste rovno pri tom, ako sa rôzne línie hudby stretávajú, prelínajú a komunikujú spolu a zároveň s vami. Sedíte a nehýbete sa, skoro nedýchate. Hudba hýbe vami, no nie navonok, ale vo vnútri, uprostred. Pohládza, zjemňuje, očisťuje. Protagonistov klasika naopak fyzicky vyčerpáva. Tieto dve energie sa v sále dokonale miešajú. Stačí len načúvať.
Koncert sa končí najpomalším odtiahnutím sláčikov od rozvibrovaných nástrojov a vy chcete ešte… nedýchať pri hudbe, ktorá nás utvrdzuje v tom, že umenie je k životu nevyhnutné ako dýchanie. Inak pomaly, ale isto vyhynieme.
„Krása a harmónia sú zriedkavé v živote, no v hudbe sú možné,” hovorí lotyšský skladateľ Pēteris Vasks o tom, ako sa cíti pri komponovaní. Dozaista, súhlasím! Jeho dielo rozochvelo piešťanské publikum, niektorí až neudržali slzy. Nečudo, motto festivalu, ktoré počas koncertu precítite, bolo naplnené do bodky: Každým tónom kultúrnejší. Z elektrárne sme viacerí odchádzali pokornejší. Za všetkých, ktorí úvod Konvergencie 2021 v nedeľu večer zažili a precítili, veľké ďakujem.
Ak nemôžete byť priamo pri tom, pustite si ďalšie inšpiratívne koncerty festivalu aspoň „naživo” cez internet. Stojí to za každý tón!
