Prierezovú výstavu Trizuljakovej tvorby otvorili spolu s autorovou rodinou
V piešťanskom Dome umenia je na čo sa dívať. V utorok 17. augusta tam otvorili výnimočnú výstavu diel Alexandra Trizuljaka, ktorá zachytáva jeho tvorbu v priebehu niekoľkých desaťročí. Otvorená bude do konca septembra.
„Dnes sme mali to šťastie, že sme mohli otvoriť výstavu k 100. výročiu narodenia majstra Alexandra Trizuljaka. Bol to vynikajúci slovenský akademický sochár, maliar, pedagóg, naozaj mimoriadny umelec,“ povedal na úvod Marián Turner, generálny riaditeľ Umeleckého súboru Lúčnica, pod ktorý Dom umenia patrí.
„Mnohé sochy sa za históriu ľudstva raz budovali, raz búrali. Niekedy to bola politika, móda, niekedy svetonázor, popularita. Bolo veľmi vzácne, že diela niektorých umelcov zostávali. V tomto prípade je dielo majstra Trizuljaka vzácne, pretože ho vidíme, aj keď sa menil režim, jeho dielo pretrváva. Bol umelcom profesionálnym. To, čo robil, robil veľmi dobre, miloval svoje umenie a mal výbornú invenciu. Výstava je krásna a je pre nás veľkou cťou, že prítomná mohla byť aj jeho rodina,“ priblížil Turner.
Ako uviedla kurátorka Sabina Jankovičová, výstava v Dome umenia je malou retrospektívnou výstavou významného slovenského sochára Alexandra Trizuljaka: „Mapuje jeho tvorbu od 50. rokov až po jeho neskorú tvorbu. Autor od nás odišiel krátko po roku 1989, takže výstava mapuje najmä tvorbu sochára tvoriaceho v období socializmu a držiaceho si vlastný tvorivý program a líniu.“
Príhovor predniesol i Klement Trizuljak, syn autora.
Kurátorka priblížila, že na výstave vidíme menšie realistické sochy, znázorňujúce predovšetkým žánrové výjavy alebo rôzne konkrétne figúry. Vidíme fázu abstrahovania figúry, ktorú autor začal v 60. rokoch, keď sa snažil vystihnúť tvarovú podstatu ľudskej postavy. Jankovičová tiež uviedla, že na výstave nájdeme aj okruh abstrakcie, ktorej sa autor venoval od prvej polovice 60. rokov, keď hmotu v priestore zredukoval na znakovú podobu, skúmal vzťahy vertikál a horizontál v priestore.
V Dome umenia je zastúpená aj jeho portrétna tvorba, ktorej sa venoval kontinuálne od 50. rokov až po neskoré obdobie s tým, že ťažisko je v 70. a 80. rokoch, keď spodoboval, portrétoval významných slovenských kultúrnych dejateľov. Predstavený je aj malý súbor jeho kresieb, korešpondujú s výtvarnými dielami, ktoré vidíme v priestore.
Diela Alexandra Trizuljaka si môžete pozrieť do konca septembra.
Paralelným podujatím k tejto výstave je inštalovanie sôch z pozostalosti Alexandra Trizuljaka z cyklu Infinity. Cyklus sa volá aj Variácie na nekonečno, pričom diela znázorňujú prepojenie neba a zeme vertikálami rôzneho pohybu a kompozície.
„Na jeho tvorbe ma zaujalo, že sa akoby kontinuálne vracal k jednotlivým témam a vždy ich posúval o kúsok ďalej. Jeho ústrednou témou je ľudská postava, ale vždy na ňu nazerá iným spôsobom. Zaujalo ma, že sa naozaj snaží naplniť to, čo si aj sám zapisuje vo svojich postrehoch, komentároch k procesom tvorby, že hľadá moderný realizmus, teda moderný spôsob, ako uchopiť ľudskú postavu, nezostať uväznený v realizme, popisnosti, ale uchopiť esenciu tej postavy, vystihnúť atmosféru, náladu,“ doplnila Jankovičová s tým, že Trizuljak nemal prierezovú výstavu už veľmi dlho, ani jeho tvorba nebola nejako hlbšie zhodnotená po roku 1989, takže výstava je naozaj výnimočná.
Tvorba Trizuljaka je spätá s Piešťanmi. „Veci, ktoré sa tu publikovali, dovolím si povedať, sú veci, ktoré presahujú nielen región Piešťany, ale aj Slovensko,“ povedal nám syn umelca, Alexander Trizuljak mladší. „Budeme radi, keď ľudia zhliadnu túto výstavu a inšpiruje ich. Sú to diela, ktoré vznikali v čase, keď tieto veci boli odmietané,“ doplnil. „Keď sme sa rozprávali v rodine o tom, ako s týmto dielom naložiť, veľmi rýchlo sme sa zhodli na tom, že každé umelecké dielo, najmä monumentálne sochy, je určené na to, aby bolo vystavené či už v galérii, alebo vo verejnom priestore. Hľadali sme cestu, spôsob, ako sa k tomu dostať. Výsledkom je to, že sme sa ocitli v Piešťanoch a máme tu dôležitú časť otcovho diela,“ dodal Trizuljak mladší.
Dcéra Alexandra Trizuljaka, Pavla Lazárková Trizuljaková, nám prezradila, že sochy pochádzajú z pozostalosti autora a ich stále miesto je v ateliéri, kde celé roky pôsobil. Do Zrkadlovej siene Domu umenia sa dostalo napríklad aj ojedinelé ležiace torzo. Trizuljak sa totiž väčšinou venoval plastikám, ktoré mali určitý vertikálny princíp. Okrem toho vyjadrila potešenie z prinavrátenia sôch tam, kde ich ľudia môžu pozorovať.
„Dielo Alexandra Trizuljaka patrí do verejného priestoru, nielen do Piešťan. Konkrétne tu je to veľmi záslužná činnosť mestského kultúrneho strediska v spolupráci so združením Čierne diery, mestským úradom a piešťanskými kúpeľmi. Do verejného priestoru sa vracajú umelecké diela, čím ten verejný priestor získava na hodnote, na kultúrnej dôležitosti. Tieto diela sa môžu stávať takými centrami, mikropriestormi, a vytvárajú veľmi zvláštnu, novú a oživenú atmosféru,“ skonštatovala dcéra autora.
„Alexander Trizuljak je môj otec. Je to pre mňa veľká česť, veľká radosť a trošku aj cesta v čase. Už ako dospelá spoznávam svojho otca ako umelca, významného verejného kultúrneho činiteľa, ktorý pôsobil v období socializmu a vytvoril hodnotné diela,“ dodala Lazárková Trizuljaková.
Do Domu umenia pribudne jedno z diel nastálo. „Mám nesmiernu radosť, že práve v priestoroch Domu umenia Piešťany, v skvostnom architektonickom diele majstra Ferdinanda Milučkého, môžeme vystaviť diela jeho súputníka, Alexandra Trizuljaka. Vystavujeme dokonca bustu Eugena Suchoňa, ktorý bol otcom myšlienky výstavby Domu umenia. Túto bustu nám rodina plánuje darovať a bude súčasťou a majetkom Domu umenia,“ povedala riaditeľka Domu umenia Edita Bjeloševičová.
Výstava je otvorená do konca septembra, pozrieť si ju môžete v utorok až piatok od 14. do 17. hodiny a v sobotu a nedeľu od 14. do 18. hodiny.
