Do Krakovian prilákal ľudí Festival paličkovanej čipky
Nádherné čipkované aranžmány vytvorené paličkovaním, obrazy, odevy, dekorácie. Šikovní paličkári predviedli na Festivale paličkovanej čipky v Krakovanoch počas víkendu 21. a 22. augusta svoje dych berúce diela.
Festival paličkovanej čipky prilákal do Krakovian ľudí z mnohých krajov. Do pamätnej knihy pridávali ďakovné vety i pozdravy a tešili sa, že sa opäť mohli stretnúť na ďalšom ročníku podujatia. To v Krakovanoch organizujú priamo na spropagovanie samotného čipkovania, najmä slovenského, krakovianskeho.
„Na Slovensku je veľmi veľa druhov paličkovanej čipky a naša krajina je výnimočná tým, že na malom kúsku zeme je tak veľa typov paličkovanej čipky. Okrem toho všade na svete sa paličkuje tradičná biela čipka, pričom na Slovensku sa používajú aj farby. Tým sme výnimoční. Obzvlášť krakovianska paličkovaná čipka je svetový unikát, lebo je najpestrejšia a paličkuje sa s piatimi paličkami, nie so štyrmi ako všade inde na svete,“ uviedla organizátorka podujatia Daniela Piscová.
Veľa ľudí podľa jej slov krakoviansku čipku nepoznalo, preto ju chceli vniesť do povedomia. Bola pritom už takmer na zániku. „Podarilo sa nám ju zachrániť, zdokumentovali sme ju, urobili sme výskumy a teraz ju prezentujeme,“ doplnila Piscová.
Na podujatí mohli nájsť návštevníci kóje, v ktorých jednotlivé čipkárky prezentovali svoje práce. Vystavovali tam ľudia z rôznych kútov Slovenska, ale aj z Česka či Poľska. „Vystavujú svoje práce, ale zároveň debatujú, odovzdávajú si skúsenosti, radia si,“ uviedla organizátorka.
Okrem týchto kójí bolo uvedených i niekoľko výstav, prvou bola Čipka pre všedný deň a sviatok s dielami od Jany Novak, ktorá niekoľko rokov pôsobila v Dánsku a je celosvetovo uznávanou čipkárkou. Druhou bola výstava Ivety Žlnkovej s názvom Inšpirované truhlicou starej matere a poslednou boli diela Kristíny Podmanickej s názvom Veď ja neviem paličkovať. „Je to neskutočne skromná žena, ktorú, keď sme minulý rok oslovili, spýtala sa, či má naozaj vystavovať, veď ani nevie paličkovať. Použili sme to teda ako názov, má úžasné diela,“ doplnila Piscová.
Návštevníci sa už počas víkendu mohli bližšie zapozerať na kus vzdialeného regiónu. „Každý rok festival venujeme jednej regionálnej čipke zo Slovenska, tento rok je to čipka z Hontu. Máme ju vystavenú v múzeu a každý, kto by mal záujem si ju prísť pozrieť, môže zavolať,“ informovala Piscová s tým, že výstava bude prístupná do 30. septembra.
Samozrejmosťou je súťažná výstava, ktorá tento rok niesla názov a tému Aká si mi krásna, ty rodná zem moja. Súťažné práce posielali čipkári zo Slovenska i Česka, pričom víťazi mohli vyhrať balíčky. O víťazoch rozhodovali návštevníci formou hlasovacích lístkov.
Obľúbenou súčasťou programu bola módna prehliadka, počas ktorej modelky predviedli niekoľko outfitov tvorených pomocou paličkovanej čipky. Dekorované tričká, brošne, aplikácie do vlasov či sukne predvádzali s noblesou a návštevníci si ich nadšene fotografovali, čipkárky zasa mohli načerpať inšpiráciu. Veľkolepým záverom boli svadobné šaty s použitím čipky.
Počas festivalu tiež uvádzali do života nový časopis Čipka Slovenska, ktorý bude vychádzať dvakrát do roka. Okrem toho vystúpilo niekoľko folklórnych súborov, medzi nimi Žito z Piešťan, Otava z Nového Mesta nad Váhom, Krakovčanka z Krakovian, Detský folklórny súbor Čakanka, ale zaspievala aj Petra Cmarková Breče. Návštevníci mohli potešiť aj svoje chuťové poháriky, keďže sa podávali napríklad domáce koláčiky.
Počas víkendu sa uskutočnilo aj niekoľko seminárov a kurzov, počas ktorých sa záujemcovia ponorili do sveta paličkovania.
Minulý rok sa Festival paličkovanej čipky uskutočnil online. Bol to vydarený ročník, no súčasný návrat do skutočného sveta naživo bol už vytúžený a napokon veľmi dojemný. „Boli tu slzy, vďačné slzy. Ženy, keď sa po takej dobe videli, sa objímali aj s rúškami. Je mi ľúto, že sa cez ne nevidíme úplne, chýbajú mi úsmevy, ale aspoň oči je vidno, že sa smejú,“ povedala Piscová s tým, že obdobie návratu a nabiehania do starých koľají je náročné. Neštandardné bolo i zorganizovať festival v lete, v čase dovoleniek, keďže bežne býva v máji. Odsúvať ho však na október už nechceli pre hroziacu tretiu vlnu. Organizácia si vyžiadala veľa ochotných a pracovitých rúk, vďaka ktorým sa i tento ročník vydaril. „V prvom rade by som chcela poďakovať synovi Matejovi, pretože festival organizuje už rok dopredu. Vybavuje účastníkov, účinkujúcich a podobne. Potom prichádzajú na rad tzv. písacie práce, ktoré mám na starosti ja. Hektický býva posledný týždeň pred festivalom, keď nastúpi celý kolektív nášho občianskeho združenia Bábence a ich rodinní príslušníci. A narobia sa veľmi veľa rovnako ako týždeň po, kým to všetko spracú. Je to úžasný kolektív a chcela by som ich veľmi poďakovať za ich prínos,“ dodala na záver Daniela Piscová.
