Zmena prichádza z nepohody

To, že nedajbože skončíme zo dňa na deň na vozíku, si nevie predstaviť nikto. Nie je to skúsenosť, do ktorej sa vieme vtesnať, zžiť sa s ňou a so zdravotným znevýhodnením začať fungovať odznova. Trvá to roky. Ak máte šťastie, správne nasmerovanie, pomoc a rodinu, ktorá vás podrží, dokážete to aj s hendikepom dotiahnuť ďaleko. Niekedy i ďalej ako tí zdraví.

Nedávno sa v Piešťanoch otvorilo Centrum včasnej pomoci, ktoré poskytuje bezplatné služby ľuďom na vozíku a v konečnom dôsledku im šetrí veľa trápenia a času. Stoja za ňou ľudia so skúsenosťami, ktoré sú na nezaplatenie. Dokážu ľuďom s fyzickým znevýhodnením výrazne napomôcť v snahe vrátiť sa späť do života po úraze alebo chorobe. Tím projektu Sme si rovní tvoria v Piešťanoch jedenásti motivátori, v piatich centrách po celom Slovensku je ich dokopy štyridsaťosem.

Ich príbehy a fyzické znevýhodnenia sú síce rozličné, ale spája ich sila a odhodlanie podeliť sa o svoj kus boja s tými, ktorých postihol podobný osud. „Najčastejšie sa na nás obracajú ľudia tesne po úraze s poškodením chrbtice či miechy, ktorí majú minimálne informácie o živote vozičkára,” deklaruje Rastislav Soviš, vedúci piešťanského Centra včasnej pomoci.

Odovzdať skúsenosti

Rasťo Soviš stál na lyžiach po prvýkrát ako trinásťročný. Siedmak na školskom lyžiarskom výcviku mal pred sebou prvý kopec. Spustil sa, spadol a ležal. Na vlastné nohy sa už nepostavil. Zlomil si chrbticu.

„Priletel vrtuľník a dobrodružstvo sa začalo. Nemusel som chodiť do školy. Dva roky som bol na liečeniach. Hovorí sa, že čím skôr sa také niečo stane, tým je človek adaptívnejší a rýchlejšie sa prispôsobí. Dnes si hovorím, že pre mňa by bolo oveľa náročnejšie, keby som teraz odrazu začal chodiť. Bola by to pre mňa šokujúca zmena. Nerobte mi zle,” žartuje bez okolkov o svojom príbehu 44-ročný Rasťo.

Na vozíku je tridsať rokov, asi nič ho už nedokáže prekvapiť. Preskákal si kadečím, učil sa na vlastných chybách, ale často aj na nevedomosti, lebo poradiť mu nemal príliš kto.

„Žijem tak, aby druhí pri mne netrpeli,” prezrádza Rasťo, ktorý má praktických skúseností na rozdávanie. A práve o to v národnom projekte Sme si rovní ide. Je to akási rýchloškola pomoci a uľahčenia situácie po úraze pre ľudí, ktorí sa ocitli na vozíku. Na jednom mieste tak dostanú všetky informácie, ktoré by si inak museli prácne vyhľadávať a doslova po nich pátrať po rôznych úradoch a inštitúciách. Urýchli to ich opätovný návrat do života, ktorý bude síce iný ako ten pred úrazom alebo chorobou, ale aj napriek tomu môže byť plnohodnotný.

Stretnutie s motivátorom

Ak sa ocitnete na vozíku, najlepšie praktické rady dostanete od toho, kto čímsi podobným sám prešiel, situáciu dôverne pozná a dokáže počúvať. Ako fungovať, čo a kde vybaviť, ako sa zbaviť zbytočných bariér v byte, ako si vybrať správny vozík alebo kde sa zamestnať? To je len hŕstka problémov, s ktorými sa môžete ako vozičkár stretnúť. Tí, ktorí vám budú odovzdávať svoje skúsenosti, boli a sú vo vašej koži. Ale poďme pekne poporiadku. Čo vás čaká, keď sa odhodláte vyhľadať pomoc?

„Na prvých stretnutiach s klientom sa veľa rozprávame. Viem človeka upokojiť a riešiť s ním krok za krokom jeho situáciu a motivovať ho. Predstavím mu, ako projekt funguje a s čím všetkým dokážeme pomôcť. Zistím, aký je klientov aktuálny stav, čo potrebuje a stanovíme si ciele, ktoré by sme vedeli spolu dosiahnuť v horizonte jedného roka,” objasňuje Soviš.

V Centre včasnej pomoci najčastejšie začínajú s vybavovaním preukazu ťažko zdravotne postihnutého občana, riešia vhodný vozík a jeho úpravy, ale aj zdanlivé „drobnosti” ako presun na vozíku, obliekanie a zdravú výživu. A potom prídu na rad všetky možné žiadosti a formuláre.

„Dokážeme vybaviť rôzne kompenzácie, príspevky zo sociálnej a zdravotnej poisťovne, máme skúsenosti s nadáciami, zvažujeme debarierizáciu bývania a možnosť požiadať o osobného asistenta. Je smutné, že sa o väčšine týchto nevyhnutných krokov klienti dozvedajú až od nás,“ podotýka Rasťo.

On sám také praktické informácie a možnosti nemal, keď na vozíku „začínal“. Nehovoriac o tom, že aj na vozičkároch sa robí biznis a mnohým predajcom zdravotných pomôcok ide v prvom rade a predovšetkým o peniaze. Majú s tým skúsenosti aj samotní motivátori a vedia ustriehnuť i tieto nástrahy.

Svoje o tom vie i vždy vysmiaty Tomáš Masaryk. Aj on pracuje ako motivátor pre projekt Sme si rovní. Jeho príbeh je tiež o sile človeka, o tvrdom boji a odhodlaní.

Všetko je možné

Tomáš Masaryk žije svoj druhý život alebo, ako často hovorí, „dva životy v jednom”. Dvakrát sa totiž narodil. Dnes má jeho životné krédo tri slová – všetko je možné.

„V prvom živote som bol 22-ročný úspešný profesionálny futbalista s dobre našliapnutou kariérou. V tom druhom už síce nekráčam po vlastných, ale užívam si ho naplno aj v ‚kočárku‘, ako medzinárodný obchodník s komoditami, slovenský reprezentant v tenise a motivačný rečník,” rozpráva o sebe 42-ročný Tomáš, ktorému sa dva týždne po promóciách skončil prvý život.

Defekt na aute počas predbiehania a následná havária zmenili všetko v priebehu niekoľkých sekúnd. Prežil klinickú smrť aj prognózy lekárov o tom, že bude navždy pripútaný k lôžku. Zmenil uhol pohľadu, zabojoval a teraz pomáha iným, motivuje zdravých, ale predovšetkým ľudí, ktorí skončili na vozíku tak ako on.

„Všetko je v hlave. Najprv si v nej treba poupratovať, určiť si priority a získať späť chuť do života. Ide to pomaly a postupne, ale všetko je možné,“ hovorí zo skúsenosti Tomáš. Jemu veľmi pomohol tenis. Športovať odporúča každému a centrum v Piešťanoch má pre svojich klientov možnosti a kontakty na kluby, kde si vozičkári môžu vyskúšať všetky možné športy.

V tíme motivátorov sú aj úspešní paralympionici, psychológ, právnik a sociálni pracovníci. Aj preto sú pomoc a rady, ktoré poskytujú, špecializované a individuálne. Centrum včasnej pomoci organizuje aj skupinové aktivity a neformálne stretnutia, ako napríklad stanovačky, kde majú vozičkári možnosť vystúpiť z komfortnej zóny. „Všetky zmeny prichádzajú z nepohody,“ deklaruje Rastislav Soviš a pýta sa Tomáša, či už nastupoval do auta cez kufor. Rasťo už raz áno. A už sa smejú…

„Keby sa vám v živote nedajbože niečo také stalo ako nám a skončili by ste na vozíku, určite by ste nás chceli stretnúť,” lúčia sa so mnou Rasťo a Tomáš a ja mám pocit, akoby som navštívil atómovú elektráreň. Som nabitý energiou až po uši. Obdivujem chalanov, ako sa so svojimi životmi popasovali a idú ďalej.

Ak potrebujete pomôcť vy alebo niekto z vašich blízkych, stačí navštíviť webstránku smesirovni.sk, dohodnúť si stretnutie s jedným z motivátorov alebo priamo prísť do centra v budove Floreátu na Krajinskej ceste v pondelok, utorok alebo štvrtok od 10.00 do 15.00 h. Projekt sa realizuje sa vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu ľudské zdroje.