Táborníci tvorili vlastné domčeky

Mladí z centra voľného času, sediac v polkruhu za stolom, si najprv povyberali kusy dreva, z ktorých mal vzniknúť dom i strecha. Väčšinou si vybrali jednu sadu, avšak našlo sa medzi nimi pár majstrov ako Miško či Peťko, ktorí si trúfli vytvoriť niekoľko domčekov. Potom sa dali do práce. Ošmirgľovali hrany, taviacou pištoľou spojili dom so strechou, dorábali okná, dvere i komíny. Dokonca si sami navŕtali dierky, do ktorých navliekali šnúrku na zavesenie.

Drevené domčeky Hany Jánskej pozná mnoho ľudí, ich vznik má za sebou zaujímavý príbeh. „Bolo to v takom pre mňa veľmi nešťastnom období, keď mi zomrel otec a po jeho smrti som musela vypratať dielňu. Bol rezbár amatér, zháňal rôzne dosky, drevá, a keď som videla tie kusy, ktoré po ňom zostali, nemala som svedomie dať ich preč. Rozmýšľala som, ako by sa dali zužitkovať, využiť,“ povedala nám autorka, ktorá sa v tom čase venovala textilnej tvorbe.

Jej veľmi obľúbeným tvarom bol už vtedy domček, lebo symbolizuje rodinu, domov, detstvo. „Tak som si povedala – domček je len o tom, že vyrežem trojuholník ako strechu, štvorec ako dom. S otcovými pílkami som to skúšala, prikladala k sebe a oslovilo ma to,“ zaspomínala Jánska.

Podporovala ju aj veľmi dobrá kamarátka, maliarka Eva. Tej sa to tak pozdávalo, že pani Hane poradila, aby netvorila len pre seba a pre okolie. „Dodávala mi odvahu, aby som s tým išla von, tak som urobila prvú výstavku, zúčastnila sa na prvom jarmoku. Zrazu bol záujem a otcovo drevo mi nestačilo. Začala som tvoriť nielen domčeky, ale aj kostolíky, zvonice, kaplnky. Po dvoch-troch rokoch, keď sa mi zlepšila zručnosť, som začala robiť aj iné tvary, mne blízke, v ktorých vidím symbol – vtáka, anjela, rybu, koňa. Vták pre mňa symbolizuje slobodu a nadhľad, ryba štedrosť a zdravie, dom je rodina, detstvo, duchovno, kôň hravosť,“ priblížila Jánska.

Autorka na to, aby tvorila, nič nekupuje. „Recyklácia je pre mňa alfa-omega. Chodím po svete s otvorenými očami. Čo kde vidím, zozbieram, dokonca z kontajnerov. Ľudia vyhadzujú všeličo. Aj so psíkom chodím okolo kontajnerov. Vždy sa niečo pritrafí,“ uviedla umelkyňa, pričom druhú časť tvorby tvoria naplaveniny pri Váhu, ktoré si nazbiera.

Tvorivé dielne so znevýhodnenými deťmi boli pre ňu boli potešením. „Keď vidím, ako ich oslovili, ako držia v ruke vŕtačku, možno prvýkrát, a vyvŕtajú dierku, je to pre mňa povznášajúce. Je to ako príval energie od nich,“ priznala výtvarníčka s tým, že keby mala možnosť, robila by to častejšie.

„Sú milí, šikovní, snaživí. Prichádzala som sem s rešpektom, pretože som ešte nerobila tvorivé dielne pre hendikepovanú skupinu, väčšinou som chodila do škôlok, denných táborov alebo medzi kreatívnych dospelých. Ale dnes odchádzam s nadšením. Prekvapilo ma, ako sa s nimi dá komunikovať a akú majú radosť v duši,“ doplnila umelkyňa po stredajšom stretnutí a s odkazom na skupinu pedagógov dodala, že hlboko obdivuje a skláňa klobúk pre ľuďmi, ktorí sa znevýhodneným deťom a ľuďom venujú.