Vystupovali na Kúpeľnom ostrove, prezerali si tanky i vojenskú techniku

Do tábora sa prihlásilo 11 mladých ľudí, ktorých rodičia privážajú na miesto určenia podľa toho, kam sa v ten daný deň skupinka chystá. Ide o časť 18 až 30-ročných žiakov Centra voľného času pri Spojenej škole, ktoré navštevujú celý rok. „Sú to mladí ľudia, ktorí skončia špeciálnu základnú školu, po ktorej môžu ísť buď na učňovku, alebo do trojročnej praktickej školy. Po nej sa môžu zamestnať napríklad v chránených dielňach alebo, ak im to zdravotný stav nedovoľuje, navštevovať do 30 rokov centrum voľného času,“ uviedla Ingrid Galková z CVČ. V ňom majú niekoľko záujmových útvarov, kde rozvíjajú telesné, duševné, kognitívne i emocionálne schopnosti žiakov. Pomáhajú im nielen sa naďalej rozvíjať, ale si aj pripomínať všetko to, čo sa v predchádzajúcich rokoch naučili.

Jedenásťdňový tábor, ktorý sa koná len v pracovných dňoch, sa začal vo štvrtok 1. júla. V komunitnom centre Apolin v Kursalone sa táborníci venovali muzikoterapii. Táto aktivita sa im veľmi páčila. „Oni majú veľmi dobre vyvinutý rytmus a výtvarné schopnosti. Každý si to vyskúšal, robili sme rôzne zvuky uvoľňovania a potom sme takíto naladení išli do prírody, sledovali sme vtáčiky, faunu, flóru,“ priblížila Galková.

Ďalší deň sa vydali za kultúrou. V meste sledovali prehliadku 35. ročníka Sochy piešťanských parkov rovnako aj Piešťanskú mestskú galériu, kde sú niektoré diela inštalované. Odtiaľ išli na Kolonádový most, kde sa zúčastnili otvorenia Piešťanského informačného centra a prezreli si Galériu Mólo. „Potom sme relaxovali v prírode pod stromami. Stále musíme rešpektovať zdravotný stav žiakov,“ povedala pedagogička.

Víkend strávili všetci doma, rovnako aj pondelňajší štátny sviatok. Dostali však na tieto dni úlohu – pripraviť si na najbližší pracovný deň kultúrny program. V utorok 6. júla, keď už zasa vyrazili do terénu, sa vybrali na Kúpeľný ostrov. V hudobnom pavilóne Harmony za jazierkami, kde sa zvyknú počas leta konať rôzne koncerty a ceremónie, sa s pripravenými kultúrnymi vsuvkami postavili na pódium a predviedli, čo v nich je. Vozičkári pre chýbajúci bezbariérový prístup prezentovali svoje čísla dole pod pódiom. Po tomto kultúrnom programe si spravili vlastnú diskotéku, tancovali i spievali.

Táto kultúrna aktivita mala nielen radostný rozmer, ale istým spôsobom aj edukatívny. „Keď niekam ideme, vždy na nás ľudia pozerajú. Sú takí, ktorí sa na nás usmejú, no i takí, ktorí sa na tú inakosť nevedia pozerať, radšej sa nepozrú alebo odklonia. Mojím cieľom preto bolo, aby okoloidúci vnímali, že sú tu aj takíto ľudia, ktorí dokážu krásne veci, a to sa podarilo. Zastavovali sa pri nás dokonca i rodičia s takýmito deťmi, ktoré sú tu na liečení. Pýtali sa, odkiaľ sme, akú máme organizáciu, čo robíme a boli prekvapení, ako to u nás funguje. Začíname špeciálnou materskou školou, pokračujeme špeciálnou základnou, praktickou a končíme centrom voľného času,“ skonštatovala Galková s tým, že do piešťanskej spojenej školy môže človek chodiť od malého dieťatka až do svojich 30 rokov.  Rodičia, ktorí sa pri nich pristavovali, hovorili, že nie všade to takto funguje, čo je škoda.

Podľa Galkovej, keď prišli deti do školy, chvíľu im trvalo, kým sa adaptovali, zo začiatku boli utiahnuté. Teraz môžu byť v kolektíve od raného detstva a dokážu veľké veci nielen pohybovo, ale aj mentálne a emocionálne. „Vidieť, že sú tu šťastné,“ povedala pedagogička.

Streda patrila dobrému jedlu – v HS Centre Piešťany si spravili grilovačku. Štvrtok sme partiu pozitívne naladených ľudí navštívili aj my. Boli práve na prehliadke Vojenského historického múzea, kde sa dozvedali informácie o tankoch, lietadlách, vrtuľníkoch, o tom, ako a kde bojovali. Všetko so záujmom sledovali a nasávali nové informácie. Prehliadku vonkajšej i vnútornej časti robil pracovník múzea a otec Kristínky, žiačky z CVČ, Richard Hattala.

Skupinu zaviedol až do VIP časti, kde bolo len pre nich pripravené občerstvenie, koláče a zákusky. Tam prezradil, že Vojenský historický ústav dlhodobo spolupracuje so školami, ktoré sa zaoberajú výučbou znevýhodnených detí, preto práve vo štvrtok odštartovali aj spoluprácu so Spojenou školou Piešťany. Deti tak zo školy môžu prichádzať pravidelne, vždy im urobia prezentáciu, pretože, ako povedal Hattala, je pre múzeum česť privítať vo svojich priestoroch znevýhodnených ľudí. Skonštatoval, že sú veľmi vnímaví, informácie uchovávajú a, ako pochválil aj štvrtkových návštevníkov zo spojenej školy, majú veľmi inteligentné otázky.

Týždeň sa skončil v piatok priamo v škole, kde robili s keramikou, ale tiež si navarili puding a urobili diskotéku. Tábor pokračuje aj v týchto dňoch ďalším zaujímavým programom.

To, že sú žiaci CVČ v kolektíve, im nielen pomáha, rozvíja ich, ale ich aj teší. Po korona-prestávke, keď síce boli stále v kontakte cez internet, vypracúvali doma zadania, čítali si a riešili úlohy, boli istým spôsobom až „hladní“ po socializácii. Tú teraz pravidelne zažívajú a i vďaka nej majú úsmevy na tvárach.