Áno, v Piešťanoch je kam ísť
Zlé jazyky a internetové komentáre hovoria, že v Piešťanoch nič nie je. Nie je tu kam ísť, čo robiť, všetko je stále rovnaké, zanedbané, a tak ďalej. Chcela by som vyjadriť nesúhlas. V tomto meste sa aj čosi deje, aj je to tu pekné, aj je kam ísť. Občas len stačí otvoriť oči alebo vyvinúť minimálnu aktivitu, aby sa človek o tom všetkom dozvedel.
Dovolím si načrieť do svojich dvadsiatich štyroch hodín – od piatka večera do soboty večera. Ako prvé spomeniem Lúčnicu. Pod hlavičkou Lúčnice funguje piešťanský Dom umenia už niekoľko rokov, a tak sa aj predstavenia tejto úžasnej formácie objavujú na doskách kultúrnej inštitúcie na Nábreží I. Krasku v pravidelných intervaloch niekoľkokrát do roka.
To, čo predviedli v piatok večer, bolo nádherné. Kto niekedy na Lúčnici bol, vie, že je to zážitok. O tom, že toto nie je len môj subjektívny pohľad ako absolventky konzervatória, svedčil i dvojitý prídavok a, trochu nadnesene, nekonečné standing ovation publika. A teda nie všetky mestá majú šťastie, že tam Lúčnica vystupuje na pravidelnej báze.
V sobotu to bolo aj o charitatívnej činnosti. Burza pre útulok sa deje pravidelne, podporovať ho ľudia môžu denne napríklad venčením, keďže sa tam dá dostať aj peši. Okrem toho prejsť do mesta na burzu znamená prejsť okolo farebných záhonov, nekonečna kaviarní, cukrární, reštaurácií a obchodov.
Zastaviť sa dalo i na tradičnej a obľúbenej kaktusárskej výstave v mestskom kultúrnom stredisku. Fascinujúce pichľavé rastliny, niektoré aj desaťročia staré, každý rok upútajú stovky návštevníkov.
Jedným z najzaujímavejších momentov pre mňa bolo predstavenie knihy o piešťanských infanteristoch. História Piešťan je mimoriadne zaujímavá a problematika infanteristov a ich vozíčkov je unikátom. Na najrôznejších podujatiach, ktoré som mala možnosť navštíviť, a hovorilo sa okrajovo o infanteristoch, mala táto téma silu zaujať veľmi rôznorodých ľudí. Nehovoriac o tom, že pán Kornel Duffek, autor knihy, bol inšpiratívny a obdivuhodný človek, ktorému naše mesto vďačí za veľa. Na niekoľko rozhovorov, ktoré som mala možnosť s ním absolvovať, veľmi rada spomínam.
Takže áno, naše mesto má svoje nedostatky, má slabé (a „hrboľaté“) miesta. Stále si však myslím, že zovšeobecňovať v komentároch niekde na sociálnej sieti, že mesto „zomrelo“, nič tu nie je, nie je tu kam ísť a čo robiť, nie je na mieste. Možno by bolo prínosnejšie do mesta vyraziť s otvorenými očami. A keď neviete, kam ísť, skúste si otvoriť kalendár Piešťanského informačného centra.
