Po dvoch rokoch ukončili rekonštrukciu Kolonádového mosta

Náklady na obnovu mosta podľa projektu dosiahli sumu 1 798 930 eur. To je celková cena za dielo, technický i autorský dozor. Po podpise zmluvy s víťazom verejného obstarávania dodávateľ stavby – firma Swietelsky-Slovakia, s. r. o. – prebral stavbu 8. júna 2019 a 12. júna začal s prácami. Pôvodný termín dokončenia rekonštrukcie bol odhadovaný na 15 mesiacov. Práce sa však oproti plánovanému harmonogramu natiahli, no v súčasnosti je na moste vidieť už len upratovacie práce.

Rekonštrukcia priniesla aj prekvapujúce zistenia o pôvodnom vzhľade mosta a jeho viacfarebnosti. Neočakávaným nálezom bolo zistenie pôvodného farebného výrazu v podobe striedajúcich sa polí v základných farbách červená, žltá, modrá.

Počas rekonštrukcie bola na moste zrealizovaná úprava vozovky s vyfrézovaním a doplnením povrchu betónovej dosky mostovky. Tiež bola vyhotovená tekutá hydroizolácia obrubníkových častí, výstuž chodníkového obrubníka, ktorý bol vyrobený nanovo, s terazzovým povrchom, ale aj očistenie povrchu stien mosta s odhalením zvyškov pôvodného farebného riešenia i obnova strešného plášťa.

Pôvodný most bol zrejme viacfarebný

Keďže ide o architektúru z obdobia funkcionalizmu, predpokladala sa len jednoduchá neutrálna farebnosť, preto pamiatkarmi nebol predpísaný reštaurátorský výskum na zistenie primárnej farebnosti a vývoja farebnej úpravy.

Tento predpoklad sa však v priebehu prác nepotvrdil. Naopak, po očistení povrchu bola v niekoľkých častiach konštrukcie pod vrstvami súčasnej omietky zistená úprava s farebnou rozmaľbou. Nachádzali sa tam striedajúce sa polia v základných farbách červená, žltá a modrá. Táto úprava bola až v neskorších dobách pretretá monochrómnym náterom. Nálezy boli fotograficky zdokumentované, ale po dohode všetkých dotknutých účastníkov sa zvolila obnova dlhodobo zažitého výrazu v monochrómnej lomenej bielej farebnosti.

Pre technické možnosti obnovy narušenej rímsovej časti mostovky boli segmenty zábradlia pravej strany mostného telesa demontované a obnovované v dielni. Definitívne bola odsúhlasená tyrkysová farba nového náteru.

Nedostatkom narúšajúcim plynulosť postupu prác bola absencia inventarizačného súpisu slohových prvkov a tiež, ako sa počas prác ukázalo, aj reštaurátorského výskumu, bez ktorých sa spôsob obnovy slohových detailov musel určovať v ich priebehu.

Rekonštrukčné práce mosta sú však už na konci. Obidva pavilóny na jeho koncoch po skončení prác zmenia svoj účel využitia a z pôvodných komerčných predajní na strane od kúpeľov vznikne mestská galéria a na strane od mesta nájde nové priestory piešťanské turistické a informačné centrum.

Súčasť kultúrneho dedičstva

S myšlienkou vytvoriť most na Kúpeľný ostrov prišiel nájomca piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter. Požadoval most s úzkou vozovkou a krytými chodníkmi so zakomponovanými obchodmi. Väčší problém nastal pri projekcii vrchnej časti mosta. Prvý projekt počítal s dvomi tunelmi po stranách a s vozovkou uprostred. Winter túto myšlienku zavrhol, pretože v tuneloch by bol prievan a ľudia by na seba nevideli. Na odporúčanie Ing. Liewalda vyhľadal mladého slovenského architekta Emila Belluša, ktorý vďaka pripomienkam Wintera vyriešil problém nadstavby.

Umeleckú výzdobu skiel vytvoril Martin Benka. Stavbu realizovala firma Pittel a Brausewetter v rokoch 1930-1933. Náklady na stavbu mosta presiahli sumu 3,1 milióna Kčs. Na jeho financovaní sa okrem Winterovcov podieľal aj štát a mesto.

Nápisy na priečeliach navrhol vtedajší archivár Krajinského úradu v Bratislave, historik Daniel Rapant. Zo strany od mesta je to SALUBERRIMAE PISTINIENSIS THERMAE (Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele), ide o názov latinskej básne z roku 1642 napísanej Adamom Trajanom. Zo strany Kúpeľného ostrova je to SURGE ET AMBULA (Vstaň a choď), pochádza z Evanjelia podľa Matúša (Matúš 9, šiesty verš), v ktorom Ježiš uzdravuje ochrnutého. Symbolizuje uzdravujúcu silu kúpeľov.

Most je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.

Kolonádový most prešiel podľa dostupných informácií doteraz len jednou zásadnou rekonštrukciou, tá bola nevyhnutná po jeho poškodení ustupujúcou nemeckou armádou 2. apríla 1945. Rekonštrukcia sa realizovala až o 11 rokov neskôr – v roku 1956. Autorom projektu rekonštrukcie bol Miroslav Kollár. V nasledujúcich rokoch sa vykonávali iba údržbové práce, z nich významnejšia bola v roku 2013, keď sa realizovala výmena osvetlenia a káblových rozvodov, dočasné statické zabezpečenie prestrešenia pešej časti mosta a náter fasád a stropov.

Mesto sa viackrát pokúšalo získať finančné zdroje na rozsiahlu rekonštrukciu mosta. Úspešné bolo až v roku 2018, keď vďaka dotačnému programu Ministerstva kultúry SR – Obnovme si svoj dom – získalo na projekt „Kolonádový most cez Váh-promenáda kultúr“ dotáciu vo výške 950-tisíc eur. Po dokončení rekonštrukcie čaká vedenie mesta doriešiť problémy s jeho statikou. Podľa zverejnených informácií sú podmyté dva piliere mosta a bude ich nutné čo najskôr zabezpečiť