Odvoz odpadu masívne zdražel: Radnica zaplatila o milión eur viac, ako vyzbierala na poplatkoch
Množstvo komunálneho odpadu v Piešťanoch sa aj vďaka separovaniu každým rokom znižuje. Kým v roku 2016 Piešťany vyprodukovali za rok 16 689 ton komunálneho odpadu, vlani je to 15 743 ton. V peňaženkách obyvateľov sa to však zníženým poplatkom neukáže. Náklady na vývoz odpadu a jeho skládkovanie sa totiž neznižujú, ale práve naopak, dramaticky narastajú. Aj napriek tomu, že miera separácie odpadu 30 percent z roku 2016 dosiahla v Piešťanoch v roku 2020 už 34 percent.
Náklady na zabezpečenie zberu, prepravy, zhodnotenie a zneškodňovanie odpadu vyšli piešťanskú mestskú pokladňu v roku 2016 na sumu 1 398 427 eur, ale minulý rok je to už suma o viac ako milión vyššia. Celkovo ide o objem peňazí 2 514 968 eur za vývoz odpadu z kúpeľného mesta.
Najväčším pôvodcom odpadu sú domácnosti, o polovicu menej vyprodukujú podnikateľské prevádzky. V rámci separácie Piešťanci najviac vyseparujú kovy, a to aj prostredníctvom kovozberných prevádzok. Nasleduje zber papiera a separácia plastov či skla. Nemalý objem vyseparovaného materiálu tvorí elektroodpad a textil.
V zbernom dvore pneumatiky neberú
Naopak, od roku 2017 piešťanská radnica v oblasti opotrebovaných pneumatík nezaznamenala vo svojej evidencii odovzdaný ani jediný kus. Je dosť zvláštny údaj, nakoľko aj na stránkach Piešťanského týždňa sme priniesli viacero reportáží o množstve opotrebovaných pneumatík, ktoré sú často súčasťou čiernych skládok v katastri kúpeľného mesta.
V štatistikách mesta o odpadoch od roku 2017 v počte odobratých starých pneumatík figuruje nula preto, že zberný dvor ich neodoberá. Mesto sa totiž tvári, že podľa platnej legislatívy povinnosti pri odbere opotrebovaných pneumatík má len ich výrobca, prípadne distribútor, čo je servis zaoberajúci sa výmenou pneumatík. A čierne skládky pneumatík v katastri mesta vlastne ani nejestvujú.
Iniciatívnym zberateľom odpadu tak neostáva nič iné, len obrátiť sa na pneuservis. To, či s odovzdaním starej pneumatiky z čiernej skládky uspejete, závisí len od dobrej vôle prevádzkovateľa pneuservisu.
Stavebného odpadu je v prírode menej
Dobrá správa pre prírodu však je, že množstvo stavebného odpadu odovzdaného v zbernom dvore sa od roku 2016 zvýšilo takmer trojnásobne. Z 319,42 tony stúplo až na 817,24 tony v roku 2020.
Nákladovosť na likvidáciu odpadu vyprodukovaného v kúpeľnom meste však vysoko prevyšuje objem financií vyzbieraných na poplatku za vývoz smetí od obyvateľov či podnikateľov. Predpis pre producentov odpadu z radov fyzických osôb (bežných obyvateľov) je mestom stanovený v celkovom objeme 913 099 eur, pre podnikateľov 674 630 eur. To v súčte znamená, že vlani mesto vyzbieralo na poplatkoch 1 452 464 eur, avšak vývoz odpadu mestskú pokladňu stál 2 514 968 eur.
To znamená, že v roku 2020 do reálnej nákladovosti likvidácie odpadu mestu chýba viac ako milión a rozdiel dopláca z iných príjmových položiek mestskej pokladne. Na rozdiel od roku 2016, keď radnica na poplatkoch za smeti vyzbierala 1 398 427 eur a jeho likvidácia stála 1 371 736 eur. To vytvorilo skutočnosť, že pri likvidácii odpadu bola mestská pokladňa v roku 2016 dokonca v pluse, a ak by chcela, môže obyvateľom po pár centoch vrátiť preplatok. Za rok 2020 by to však už bol veľmi výrazný nedoplatok.
Prečo platíme viac, ak viac separujeme
Zmesový komunálny odpad mnoho rokov končil prevažne na skládkach a náklady boli stabilné. Slovenské odpadové hospodárstvo však prechádza zmenami. Jedným z dôsledkov je nárast nákladov za spracovanie odpadu, predovšetkým za uloženie na skládkach.
Cena za skládkovanie komunálneho odpadu sa skladá z poplatku za uloženie na skládku a poplatku, ktorý sa odvádza do Envirofondu (Environmentálny fond v správe Ministerstva životného prostredia SR). Kým v roku 2019 bol zákonný poplatok za uloženie komunálneho odpadu na skládke odpadov vo výške 8 eur za tonu, v roku 2020 13 eur, v tomto roku je to 22 eur za tonu uloženého zmesového odpadu.
Prvé zdražovanie pocítili rozpočty miest a obcí v dôsledku zmeny legislatívy už v roku 2019. Došlo totiž k zvýšeniu poplatku pre Envirofond z päť na sedem až sedemnásť eur, a to v závislosti od toho, ako obce a mestá dokázali triediť. Ďalšie výraznejšie zvýšenie sadzieb prišlo v minulom roku. Poplatok pre Envirofond v závislosti od miery triedenia totiž rastie. V zmysle platnej legislatívy vzrástla sadzba zo 7 až 17 eur na 8 až 26 eur v roku 2020 a na 11 až 33 eur za tonu v roku 2021.
Ako to pocítime v peňaženke
Podľa niektorých odhadov cena za skládkovanie postupne narastie až na úroveň 80 až 90 eur za tonu (v roku 2019 8 eur za tonu). A to sa separovaním v domácnostiach v žiadnom prípade nedá dorovnať, nech by bolo akokoľvek zodpovedné. Dá sa len pribrzdiť razantný nárast poplatku za vyvoz smetí z domácnosti a podnikateľských prevádzok.
Je preto jasné, že takýto nárast cien v odpadovom hospodárstve pocítia i rodinné rozpočty. Kedy a v akom objeme závisí len od predstaviteľov samospráv, do akej miery budú reálne náklady prostredníctvom poplatkov od obyvateľov vyberať a v akom rozsahu ich bude samospráva doplácať z iných príjmových rozpočtových kapitol.
V Piešťanoch je nateraz doplatok mesta na likvidáciu odpadu oproti reálnym nákladom viac ako milión eur, čo je v prepočte 38 eur za každého obyvateľa. A ak by to chcela radnica premietnuť do poplatkov, na hypotetickom nedoplatku za smeti dlhuje napríklad štvorčlenná domácnosť mestu za rok 2020 až 152 eur.
Pre predstavu je treba doplniť, že radnica si berie na opravu Dopravnej ulice a rekonštrukciu futbalového štadióna úver milión eur. Ak by obyvatelia platili reálne náklady na likvidáciu zmesového odpadu, mesto úver na tento účel nepotrebuje, prípadne za štyri roky je ušetrené na výstavbu novej plavárne.
