Na kolieskových korčuliach z Trenčína do Piešťan
Dúfam, že tento nadpis bude čoskoro pravdivý a vyznávači jazdy na kolieskových korčuliach si budú môcť kvalitný asfalt vychutnať na celej cyklotrase z Trenčína až do Piešťan, nie ako v súčasnosti len po štrkovisko Dlhé kusy v Hornej Strede. Tu sa totiž krásny asfalt končí a ten, ktorý pokračuje po hrádzi kanála Váhu po sochu barlolámača, je vhodný tak pre horskú cyklistiku. Dosť bolo negatív, nie o tom je tento článok. Je určený pre tých, ktorí sú trochu trénovaní a chcú zažiť ozaj krásny výlet na kolieskových korčuliach spod hradu Matúša Čáka do Hornej Stredy.
Do Trenčína sa z Piešťan najrýchlejšie dostanete vlakom. V horúcich dňoch je treba vyraziť čím skôr, ja som išiel spojom o 7:07. Po necelej polhodine jazdy v rýchliku vystúpite v Trenčíne a cez park a svetelnú križovatku sa po Hasičskej ulici dostanete k podchodu. Keď z neho vyjdete, po pár metroch uvidíte starý železničný most a Váh.
Tam si topánky vymeňte za korčule a dobrodružstvo sa môže začať. Kto má chuť „zničiť“ sa, môže si ísť najprv vychutnať novú 11,5 kilometra dlhú cyklotrasu na sever. Treba prejsť cez most a vydať sa po pravej strane Váhu okolo zrúcaniny kláštora v Skalke nad Váhom až do Nemšovej.
Začiatok cesty na juh je tak trochu dobrodružstvo, pretože kým sa po ľavej strane Váhu dostanete na novú časť Vážskej cyklomagistrály, musíte najprv absolvovať 2,5 kilometra po starom asfalte. A je tam jeden asi stometrový úsek, po ktorom sa dá na korčuliach iba kráčať.
Keď sa za necelú polhodinku dostanete k mostu cez Váh vedúceho z diaľnice, máte vyhrané. Tu sa pre korčuliarov začína vhodný asfalt, dokonca farebný, ktorý vás navedie na most a z mosta na začiatok 34-kilometrovej cyklotrasy až do Hornej Stredy. Cestu z mosta dolu vám pomôže prekonať zábradlie, ktorého sa môžete pridŕžať, lebo brzda na korčuli vám stačiť nebude.
Od záhradkárskej osady Urbárska sihoť až po štrkovisko Dlhé kusy je to už len rozprávka. Keď sa k tomu pridá vietor v chrbte a ranné menej pálivé lúče slnka, dokonalý športový zážitok je na svete. A ak máte batoh so sieťkou, ani sa nespotíte. 🙂 V batohu som okrem topánok niesol 1,5 litra vody, jabĺčko i nejakú sladkosť na doplnenie energie. Nezabudnite na prilbu a slnečné okuliare.
V nedeľu 6. júna fúkal jemný vetrík zo severu, tak 34 kilometrov s krátkymi prestávkami na fotenie a občerstvenie som zvládol za necelé dve hodinky. Cesta vedie okolo Biskupického kanála, po jednej strane je umelý kanál a po druhej strane polia a zeleň popri Váhu. Cestu sem-tam oživia odpočívadlá a prechody cyklochodníka na druhú stranu kanála, kde môžu vzniknúť pekné fotografie s vodnou hladinou.
Ak na výlet nevyrazíte hneď ráno, môžete sa priamo na trase občerstviť. Pri vodnej elektrárni Kostolná v Opatovciach sa nachádza reštaurácia i autokemping Rybníky, kde sa dá zastaviť na „jedno“. Uvidíte aj tri hrady – Trenčiansky, Beckov, Tematín. Ak sa poponáhľate, popri cyklotrase budú ešte kvitnúť červené maky a biele kvety bazy. Stretnete najmä cyklistov, ale aj bežcov a korčuliarov, najmä za Novým Mestom nad Váhom premávka hustne. Je tam však oveľa menej ľudí ako na trase od Krajinského mosta po drahovskú hať, kde sa neustále treba vyhýbať korčuliarom, chodcom, cyklistom, bežcom, deťom, psom…
Ani som sa nenazdal a o 10:25 som dorazil do cieľa cesty – do Hornej Stredy. Vyzul som si korčule, sadol na breh štrkoviska s nádychom zelenej farby vody, oddychoval, dojedal zásoby, čo mi ešte ostali v batohu, a čakal na autobusový spoj do Piešťan o 11:39. Takže menej zdatní korčuliari majú časovú rezervu, aby autobus stihli. A výhoda korčuľovania oproti jazde na bicykli: nebolí vás zadok. 🙂 Ešte nasledovalo záverečné 10-minútové šliapanie po ceste okolo hrachového poľa k zastávke, ktorá sa nachádza na hlavnej ceste blízko koncovej tabule obce v smere na Piešťany.
Po piatich hodinách som dorazil domov tešiac sa na to, keď sa bude dať z Trenčína na korčuliach naozaj dostať až do Piešťan. Výstavba 3,6 kilometra dlhého úseku medzi hranicou krajov a železným mostom na Bodone sa má začať koncom leta a trvať má asi štyri mesiace. Takže na niektorý jarný deň budúceho roka mám už teraz jasný plán.
Ľubomír Škorňák
