Novým trénerom strieborných Piešťanských Čajok sa stal Peter Jankovič

Nielen to bol dôvod, prečo sa skúsený tréner vracia späť do kolotoča ženského ligového basketbalu. Istú rolu zohralo aj jeho pôsobenie na lavičke seniorskej reprezentácie žien a mládežníckeho družstva dievčat do 15 rokov. Viac nám niekdajší úspešný tréner Good Angels Košice prezradil v rozhovore.

Stali ste sa novým trénerom Piešťanských Čajok. Čo vás na tejto ponuke zaujalo?

To, že Čajky dlhodobo patria medzi to najlepšie, čo na Slovensku máme. Vzhľadom na to, že už mám skúsenosti v mužskom a ženskom basketbale, dovolím si tvrdiť, že čo sa týka podmienok, sú Piešťany so svojím zázemím určite jeden z najlepšie vybavených tímov. Určite ma aj toto zaujalo a zároveň i to, že klub je ambiciózny. Je to spojená nádoba.

Dlho ste zvažovali, či prikývnete?

Ani veľmi nie. Už počas sezóny som sa rozprával so svojím agentom, že by som sa asi chcel vrátiť späť k ženskému basketbalu. Nato prišla ponuka z Piešťan. Pevne verím, že sa nám podarí vstúpiť aj do nejakého európskeho pohára, a tým pádom je to pre mňa veľmi pozitívny klub. V tomto smere som ani nešpekuloval.

Čo vás ťahalo späť k ženám?

Stále tvrdím, že ženský a mužský basketbal je rovnaký. Hrajú v ňom piati proti piatim s jednou loptou na dva koše. Určite je mužský basketbal dynamickejší, to si nebudeme klamať. Tým, že pôsobím aj pri ženskej reprezentácii i mládežníckom družstve, je dosť komplikované narýchlo sa prepínať z mužského na ženský basketbal a naopak. Možno aj preto som sa chcel vrátiť. Je to zrejme i tým, že dlhšiu časť kariéry som venoval práve trénovaniu žien, takže je to pre mňa prirodzenejšie.

Posledné dve sezóny ste pôsobili na lavičke Lučenca. Hoci tvrdíte, že nie je veľký rozdiel medzi ženským a mužským basketbalom, predsa sa zrejme líši trénersky prístup k mužom a ženám, nie?

Myslím si, že najväčší rozdiel je v psychológii a rozpoložení tímu. Muži znesú väčšiu kritiku a skôr zabúdajú ako ženy. To si nebudeme klamať. Takisto sú citlivejšie a niektoré informácie berú ťažšie. Preto je veľmi náročné komunikovať a najmä nebyť vulgárny, pretože to sa pri ženách príliš nehodí, a pri mužoch je to naopak v tomto smere jednoduchšie. Mužský basketbal je oveľa rýchlejší. Viac sa v ňom skáče a hrá sa vo vzduchu. Naopak, medzi ženami je náš šport pokojnejší. Ale už je vidno, že aj ženský basketbal naberá na atraktivite, agresivite a rýchlosti. Nechcem porovnávať slovenský basketbal so ženskou Euroligou alebo eurocupovými špičkovými tímami, ale je poznať, že aj to ide do popredia.

Čaká vás návrat do ženskej extraligy. Liga sa však od vášho pôsobenia v Košiciach zmenila. Čo od nej očakávate?

Videl som veľa zápasov, mám veľa informácií. Keďže spolupracujem s Ďurom Sujom pri seniorskej ženskej reprezentácii, viem, že v slovenskej lige nie je, bohužiaľ, obrovská kvalita. Hrá v nej však veľa mladých hráčok, ktoré dostávajú šancu, čo by sa v minulosti zrejme nestalo. Veľké očakávania od toho nemám, ale sme radi, že máme osem tímov a liga sa môže hrať, to treba brať ako pozitívum. Pevne verím, že budeme pôsobiť tak, ako Čajky pôsobili aj v minulosti.

Máte už nejakú víziu, ktorou by ste sa chceli s Čajkami uberať?

Vízia tam je. Určite chceme rozvíjať mladé hráčky a bol by som veľmi rád, keby sa nám podarilo nejaké ešte do tímu dotiahnuť. Vedeli by sme urobiť dlhodobejšiu prácu, nielen na jednu sezónu, a tím budovať. Postupom času dosiahnuť väčšie výsledky nielen tu na Slovensku, ale aj v európskych pohároch. To by bol náš cieľ, ale o konkrétnostiach sme sa nebavili, pretože káder ešte nie je vyskladaný.

Bude teda ďalším krokom zostavenie súpisky?

Áno, už na tom pracujeme. Boli by sme radi, keby sa nám do konca júna podarilo poskladať tím na deväťdesiat percent. Potom ho ešte možno doplniť jednou-dvomi hráčkami, ale bol by som rád, keby sme pred dovolenkami vedeli, do čoho ideme, aby sme v auguste už mohli nabehnúť do prípravy skoro s kompletným kádrom.

Pôsobíte pri troch tímoch. Nebojíte sa, že by ste nestíhali prácu pri každom z nich?

Práveže to bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol pre Piešťany. Asociačné termíny pri mužskej a ženskej zložke sú úplne rozdielne, tam to bolo komplikovanejšie. Takto to bude jednoduchšie. V Piešťanoch bude mojím asistentom Tomáš Kačmarik, ktorý ma v čase mojej neprítomnosti bude zastupovať a ktorému stopercentne dôverujem. Nevidím tam nejaký problém. Dá sa povedať, že hlavným stanom národného tímu sú v tomto čase práve Piešťany, čo mi opäť len vyhovuje, keďže tam budem stále. Čo sa týka mládeže, je to robené najmä na letné mesiace, takže liga už nebeží a voľného času je viac, čo sa týka klubovej práce.