Zopár ľahostajných a práca je fuč
Ja tomu nerozumiem. Ak niekto čítate tento editoriál na webe a nie v novinách, prosím, zapojte sa v komentároch do diskusie a skúste mi vysvetliť, prečo majú niektorí ľudia tak veľmi „na háku“ všetko, čomu iní venovali obrovský kus energie.
Nerozumiem, prečo niekto nemá problém vytrhnúť z vysadených záhonov tulipány či narcisy aj s cibuľkami, i keď za každým rozkvitnutým kvetom sú ruky človeka, ktorý musel pripraviť pôdu, nasadiť cibuľky a pravidelne záhon polievať. Prečo niekto nemá problém hodiť do fontány kamene, palice, respektíve nechať to robiť svoje dieťa, hoci, aby fontány boli spojazdnené, museli zruční majstri robiť niekoľko dní. Nerozumiem, prečo niekto nedokáže pochopiť, že fontána nie je detské ihrisko ani kúpalisko, ale umelecké dielo.
Udivuje ma tiež, keď ktosi vysype na chodník Kolonádového mosta kilo suchého chleba s tým, že vtáky ho požerú. Po prvé je to pre ne absolútne nevhodná potrava a po druhé, keď ju vtáky zjedia, prirodzene z nich odchádza už natrávená potrava opačným smerom a na zrekonštruovanej pamiatke zostávajú nepekné biele fľaky.
Toto sú iba príklady, nepochopiteľných aktivít je viac. V tomto meste žije vyše 27-tisíc ľudí. Ak by len polovica z nich odtrhla čo len jeden kvet, mali by sme po záhonoch. Je tu okolo tritisíc detí do 13 rokov. Ak by len polovica z nich nahádzala do fontány kamienky, fontána by bola zrelá na opravu.
A nie je to o tom, že „veď to je len jedna palica vo vode, no bože“. Je to o tom, že aj tú jednu palicu bude musieť niekto vyloviť. Niekto, kto by mohol robiť úplne niečo iné, prípadne čistiť iba pozostatky poveternostných podmienok. Namiesto toho musí naprávať problémy, ktoré vznikli pre ľahostajnosť iných.
Ako potom môžeme ako spoločnosť chcieť, aby aj mesto svojím vizuálom napredovalo? Ako môžeme chcieť novinky, dekorácie, krásne veci, keď tie, ktoré už krásne sú, musí pre ľahostajnosť iných stále niekto dávať do poriadku. Veď aj doma, keď si človek kúpi nové zariadenie, dáva si pozor, aby čo najdlhšie doň nemusel vrážať ďalšie peniaze a energiu a aby si mohol, keď našetrí, zaobstarať niečo ďalšie. Tak prečo niektorí jedinci nechápu, že aj to, čo je vonku, je výsledkom šetrenia a práce iných, pričom v konečnom dôsledku sú finančným zdrojom každej aktivity naše dane?
Je mi jasné, že svet nebude ideálne miesto a vždy medzi nami budú tí, ktorým je všetko okrem nich ukradnuté. Ale úprimne dúfam, že ich bude čo najmenej. Nech sa môžu všetci tešiť pohľadom a nech sa toto mesto posúva vpred.
