Beethoven a jeho vzťah k Piešťanom
Nemecký hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven mal k Piešťanom pravdepodobne bližšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Je celkom možné, že pri ceste na dnešnú Bakchus vilu prechádzal aj alejou na Červenej veži, okolo ktorej vyrastie obytný komplex nesúci jeho meno.
Tento titan hudobného neba, ktorého interpretačná a kompozitorská genialita nezmazateľne ovplyvnila hudobné dejiny, vytvoril za svojho života úctyhodné dielo, zahrňujúce desiatky symfónií, klavírnych koncertov, sonát a opier. Osud sa však k nemu zachoval macošsky. Veď čo môže byť pre hudobníka horšie ako hluchota!
Geniálny Beethoven pod vedením učiteľov ako W. A. Mozart a J. Haydn sa už ako veľmi mladý stal jedným z najznámejších hudobníkov v cisárskej Viedni – vtedajšom centre hudobného sveta. I keď o ňom vyšli desiatky životopisov a život je zmapovaný do najmenších detailov, ostala v ňom jedna dodnes nevyriešená záhada.
Krátko po Beethovenovej smrti vo Viedni v roku 1827 sa našiel v tajnom priečinku jeho zásuvky list adresovaný „nesmrteľnej milej“. Tento najemocionálnejší a najintímnejší písomný prejav vášnivej lásky hudobného génia však neobsahuje ani miesto, ani presný dátum a dokonca ani meno adresátky. Nevie sa ani, či bol list odoslaný, alebo mu ho „nesmrteľná milá“ na znak nenaplnenej lásky vrátila. Vie sa len, že ho písal v kúpeľoch niekedy na začiatku 19. storočia. Mnohé indície však naznačujú, že mohlo ísť práve o piešťanské kúpele.
Strastiplná cesta z Krupej do Piešťan
Beethoven mal prostredníctvom grófa Antona Brunsvika, brata grófa Jozefa Brunsvika z Dolnej Krupej, blízky vzťah k územiu Slovenska. Jeho dcéram Terézii a Jozefíne dával vo Viedni hodiny klavíra. Podľa všetkého Beethoven aj kaštieľ v neďalekej Dolnej Krupej niekoľkokrát navštívil.
V liste nesmrteľnej milej, stručne datovanom ako „v pondelok 6. júla“ spomína, že je v kúpeľoch, kam dorazil po strastiplnej ceste. Z obsahu listu vyplýva, že ide skôr o menšie provinčné kúpele, akými vtedy Piešťany boli, na rozdiel od českých Teplíc, tiež spájaných s touto udalosťou. Takisto aj ďalšie zmienky týkajúce sa cesty naznačujú, že môže ísť skôr o Piešťany ako o Teplice.
Miesto pobytu svojej milej označuje v liste len písmenom „K“ (maď. Korompa – (Dolná) Krupá alebo Karslsbad – Karlovy Vary ?). Je celkom možné, že Beethovenovi piešťanské kúpele odporučili jeho lekári – univerzitný profesor a riaditeľ Všeobecnej nemocnice vo Viedni Dr. Peter Frank a Dr. Gerhard von Vering, riaditeľ všetkých viedenských nemocníc, ktorí poznali liečivé účinky tunajších termálnych prameňov.
Kúpele boli svetoznáme v liečbe kožných ochorení, paralýz, pohybového systému i nervov, čo bolo tiež hlavným dôvodom návštevy Beethovena, ktorý už v tom čase trpel postupujúcou hluchotou. Je dokladom jeho kontaktov so slovenským prostredím, ako aj významu kúpeľného miesta Piešťany v tom čase.
Pobyt v Bakchus vile
Alebo mu kúpele poradili samotní Brunsvikovci, ktorí ich osobne poznali. Deti grófa Antona Brunsvika (zomrel v roku 1796) – Terézia, Jozefína a František – spolu so svojou sesternicou Giuliettou Guicciardiovou chodievali na leto k strýkovi Jozefovi do kaštieľa v Dolnej Krupej a Giulietta sa v lete roku 1802 pohybovala vo veselom spoločenskom živote bohato navštevovaných kúpeľov Piešťany.
V tomto období bol totiž s Brunsvikovcami v čulom kontakte a práve na prelome storočí sa u neho začína rapídne prejavovať ochorenie – otoskleróza, v dôsledku ktorého o niekoľko rokov úplne ohluchol. V spomínanom čase 31-ročný Beethoven prechovával vrelé city k Terézii a hlavne k jej sestre Jozefíne Brunsvikovej. Avšak v tomto období zahorel vášňou tiež k ich mladšej sesternici Giuliette Giuccardiovej.
Práve Giuliette v roku 1802 Beethoven venoval známu „Sonátu mesačného svitu“ napísanú v roku 1801. Vznik sonáty sa spája s predpokladaným pobytom Beethovena v Dolnej Krupej alebo dokonca v Piešťanoch. Väčšina hudobných historikov zastáva názor, že práve jedna zo spomínaných troch osôb zosobňuje Beethovenovu „nesmrteľnú milú“, ktorú vzhľadom na okolnosti nájdenia listu musel milovať až do smrti.
Podľa tradície mal Beethoven v čase piešťanského pobytu taktiež navštíviť aj letohrádok grófskej rodiny Degenfeld-Dezasse, dnešnú Bakchus vilu. Objekt bol postavený koncom 18. storočia ako letohrádok s krásnymi klenutými pivnicami na víno, jedálňou a spoločenskými miestnosťami na poschodí a hosťovskými izbami. Krásne miesto v prírode v blízkosti viníc. Tu bol údajne v roku 1801 ubytovaný Beethoven a nie je vylúčené, že Piešťany navštívil aj v ďalších rokoch.
Vladimír Krupa
