„Nepýtajte sa mi to“
Môj syn aktuálne prežíva obdobie vzdoru. Len na akúsi ilustráciu, problematické sú všetky aspekty života – ponožky zásadne nefungujú tak, ako majú, takisto tričká s rukávmi, bez rukávov, nohavice, na nich šnúrky… Minule sa rozplakal, lebo vraj nasnežilo a nie a nie si nechať vysvetliť, že „sneh“ sú vlastne kvety na rozkvitajúcom strome pred domom.
Vlastne v týchto dňoch plynule prechádzame z jedného hysterického záchvatu do druhého, pričom nie vždy poznáme príčinu. Keď sa totiž mláďatku nechce odpovedať, použije svoju čarovnú formulku: „Nepýtajte sa mi to.“ U nás doma to teda vyzerá ako škola sebaovládania a trpezlivosti. Prísť k stolíku, za ktorým sedí malý kričiaci uzlíček nervov, a so stoickým pokojom sa ho pokúsiť naučiť strihať štvorčeky, ktoré oplakal ešte predtým, ako chytil do ruky nožničky, je veľká vec. Rovnako sledovať, ako so smiechom rozbíja a šúpe vajíčka natvrdo päť sekúnd potom, čo predtým desať minút presviedčal nás i susedov o tom, že to určite nezvládne.
Úprimne sa priznám, túto nedeľu som premýšľala, či mi naozaj bude ráno stačiť káva. Po zvážení plusov a mínusov som ale zvolila iný variant – útek, a vyštartovala som z domu v bežeckých teniskách. Plánovala som ako Forrest Gump zájsť za hranice mesta, štátu, a napokon dobehnúť niekde k moru. Na každú otázku typu „za co utíkáte“ by som povedala „nepýtajte sa mi to“. Zlá kondička ma však presvedčila, že pohodlnejšie bude vrátiť sa domov a čeliť problémom s vyvetranou hlavou.
A pomohlo. Asi polhodinu bol zo mňa malý Buddha, až kým som neotvorila „internety“ a neprečítala si pár diskusií na Facebooku. A kým som nesadla do auta a neprešla ním cez extrémny, aspoň mesiac–dva starý výtlk, keď som mala pocit, že budem musieť okamžite opravovať defekt. Úplne živo som si predstavila, ako by som sa pýtala, prečo výtlk stále nie je opravený, ako odpoveď by úplne sedelo: „Nepýtajte sa mi to.“
Na záver fantastického dňa i týždňa som sa rozhodla, že navzdory povinnostiam si v noci uletím do iného sveta a namaľujem zopár kameňov (áno, kameňov – výsledok nájdete na strane 12). Formulka „nepýtajte sa mi to“ bola moja odpoveď partnerovi na otázku, či reálne idem o polnoci vyfarbovať kamene a nemôžem to odložiť. Neodložila som. A viete čo? Dobre som urobila, že som si postavila hlavu ako to moje malé dieťa. Trojica farebných kamienkov nám napokon ráno pomohla zabudnúť na ponožkový problém a zlepšila náladu hneď po zobudení.
Čiže v konečnom dôsledku by som vám túto aktivitu odporučila, ak by ste chceli vedieť, či sa oplatí. Ale viete čo? Nepýtajte sa mi to.
