Vtáky sa už sťahujú, jar sa blíži
Každým rokom na jar a v jeseni sa vydávajú malé i veľké kŕdle sťahovavých vtákov na svoju dlhú, často nebezpečnú cestu, aby doleteli do teplejších krajín svojho zimoviska alebo hniezdiska, vrátane piešťanského regiónu.
Rok čo rok preletia tisícky kilometrov po trasách svojich predkov. Je to dlhá a vyčerpávajúca cesta, mnohé do cieľa nedoletia. Počas svojej cesty sú sťahovavé vtáky vystavené viacerým nebezpečenstvám a prekážkam. Sú to buď prírodné nebezpečenstvá, alebo umelé, vytvorené človekom. Často musia počas migrácie prekonať nedostatok potravy, sú prenasledované predátormi, nepriaznivým počasím, musia preletieť vysoké pohoria, široké púšte a moria.
Zmenou biotopu v krajine a rúbaním porastov im vznikajú nemalé ťažkosti pri ich zastávkach. Vtákom čoraz častejšie vytvára umelé prekážky človek, či už množstvom presklenej architektúry, veternými elektrárňami, elektrickými stožiarmi a drôtmi, alebo úmyselným nastavením pascí z dôvodu nelegálneho odchytu, často pre gurmánske a komerčné účely.
Na Čajke majú čajky svätý pokoj
Piešťany a piešťanský región je jednou z popredných zastávok sťahovavého vtáctva v údolí rieky Váh. V roku 1959, prehradením vôd Váhu, vznikla Sĺňava s rozlohou 430 hektárov vodnej plochy, ktorá bola v roku 1980 zaradená do sústavy chránených území Slovenska. Dôvodom ochrany tejto lokality je výskyt vzácnych a ohrozených druhov vodného a pri vode žijúceho vtáctva.
V rokoch 1976 až 1978 Povodie Váhu vybudovalo štrkový ostrov Čajka. Jeho rozloha je 2,8 hektára. Hneď od jeho vzniku sa stal významným miestom pre hniezdenie vtáctva. V roku 2008 bola Sĺňava vyhlásená za Chránené vtáčie územie s rozlohou 509,27 hektára so štvrtým stupňom ochrany. Do roku 2020 tu bolo zistených dvadsať druhov hniezdiacich vtákov, v pohniezdnej dobe ďalších 38 druhov. Ide prevažne o vodné a pri vode žijúce druhy.
Hniezdiace a migrujúce druhy sú na ostrove monitorované od jeho vzniku a časť mláďat je značená ornitologickými krúžkami. V rokoch 1976-2019 bolo takto označených na ostrove Čajka 23 594 exemplárov čajky smejivej, z celkového počtu tvorili mláďatá 95 percent. Niektoré vtáky zostávajú v danej lokalite, ďalšie sa vyberú do sveta.
Za spomenuté obdobie piešťanskí ornitológovia dostali 540 zahraničných hlásení z 20 štátov a dosiahli pre vedecký výskum veľmi hodnotné výsledky. Niekoľko štátov, kde boli mláďatá z ostrova Čajka kontrolované: Alžírsko, Španielsko, Nórsko, Anglicko, Francúzsko, Taliansko, Rusko, Fínsko, Albánsko atď. Okrem čajky smejivej hniezdia na ostrove aj ďalšie kolónie vtákov: čajka čiernohlavá, čajka bielohlavá žltonohá a červenonohá, rybár riečny a chavkoš nočný. Vyskytuje sa tu i populácia chráneného motýľa pestroňa vlkovcového. Nechýba ani rodina bobra vodného, pred ktorou sa žiaden strom na ostrove neubráni.
riečneho.
Vyvesili 21 búdok
Na pravej strane Sĺňavy sa nachádza nie veľká, ale pre vtáky významná lokalita Výsadba. Väčšina rastlín na ploche 2,5 hektára v nej bola vysadená pre zlepšenie hniezdnych možností vtáctva. Po rokoch tu vznikla oáza pre migrujúce a hniezdiace vtáky vyhlásená za Chránené vtáčie územie so štvrtým stupňom ochrany a zákazom vstupu. Tieto územia si vyžadujú pravidelný manažment. Množstvo hlavových vŕb sa každý rok upravuje, aby sa predĺžila ich životnosť.
Ornitológovia zistili, že popri Sĺňave sa v zimnom období nachádzajú aj väčšie počty sýkoriek belasých a vrabcov poľných (je to samostatný druh, od vrabca domového je menší a iného zafarbenia). Keďže sú to dutinové hniezdiče a v okolí nie je dostatok vhodných dutín, v tomto roku im podali pomocnú ruku a vyvesili 21 hniezdnych búdok od Lodenice až po Výsadbu. Búdky budú možno inšpiráciou pre prechádzajúcich sa Piešťancov a azda si také obstarajú alebo zhotovia a vyvesia v záhradách.
Erich Kubica
