Bývalá Čajka Ivana Jakubcová pôsobí v talianskej lige a venuje sa aj modelingu

Ako ste zatiaľ spokojná s klubovou sezónou? Môže Lucca ešte postúpiť do play-off?

Máme za sebou náročné obdobie. Tím bol vystavaný tak, aby sme boli silným súperom pre každé družstvo v lige. Avšak zasiahli nás neočakávané udalosti. Jedna z amerických legionárok počas karantény svojvoľne opustila klub. Nikomu nič nepovedala a odcestovala do zámoria. Hráčka, ktorá mala patriť medzi opory, jednoducho zmizla. Mesiac sme boli bez nej, čo v Taliansku urobí veľa, pretože kluby majú povolené len tri legionárky v tíme.

V decembri prišlo ďalšie neočakávané rozhodnutie, keď naša kapitánka opustila družstvo. Museli sme sa naučiť hrať bez nej. Aj u nás sa vyskytli pozitívne testy na koronu, takmer mesiac sme nehrali. Presunuli nám množstvo zápasov a teraz nám z nich chýbajú body. Sú to stretnutia so súpermi, ktorých by sme mali zdolať. Verím, že bodovú stratu v tabuľke doženieme a zabojujeme o play-off.

Ako ste spokojná s individuálnymi výkonmi?

Aj napriek ťažkostiam tejto sezóny som rada, že som ostala. S minulou sezónou som bola celkovo spokojná, mala som určite aj nejaké výkonnostné výkyvy. Ale v klube boli spokojní, tréner vo mne našiel dôveru a zavolal ma späť aj pre nový ročník. Pravda je, že sa na svojej pozícii cítim oveľa komfortnejšie.

Zároveň sa snažím pracovať na tom, aby bola zo mňa lepšia klasická pivotka (pozícia číslo 5 – pozn.), keďže som oficiálne štvorka. Chcem rozšíriť svoju hru a byť viac dominantná pod košom. V tomto smere myslím nielen na klub, ale aj na reprezentáciu, keďže klasické pivotky nám chýbajú. Verím, že táto snaha rozšíriť moju hru mi v budúcnosti pomôže v kluboch aj v reprezentácii.

Taliansko bolo prvou európskou destináciou, ktorú zasiahla korona. Ako sa zmenil život v krajine za uplynulých desať mesiacov?

V klube máme prísne podmienky, vedenie nás nechce púšťať medzi ľudí. Ale celkovo sú opatrenia v porovnaní so Slovenskom oveľa miernejšie. Takmer všetky obchody sú otvorené, žiadny lockdown. Krajina je podľa epidemiologickej situácie rozdelená na červené, oranžové a žlté regióny. Nariadenia sa v zónach menia každý týždeň.

Čo najviac z bežného života chýba vám?

Jednoznačne cestovanie. Po každej sezóne som zvyknutá chodiť do USA, kde som predtým študovala a hrávala. Navštívim kamarátov, ktorých som za tie roky získala. Plus mimo sezóny robím aj modeling, kde tiež veľa cestujem. Verím, že počas nadchádzajúceho leta sa už bude dať pohybovať slobodnejšie.

Je náročnejšie trénovať basketbal alebo robiť modeling?

Určite prvá možnosť. Ponuky na modeling som dlho odmietala. Prvýkrát som ju prijala pred pár rokmi od agentúry pre najvyššie modelky na svete, tie musia byť vysoké minimálne 192 centimetrov (Ivana Jakubcová meria 198 cm – pozn.). Veľmi sa mi páčila myšlienka propagácie „vysokej“ krásy.

Keď som vyrastala, nevidela som vysoké ženy, ktoré by boli sebavedomé a nehanbili sa za nadpriemernú výšku. Ak by som to mohla zmeniť v prospech mladých vysokých dievčat, ktoré vyzerajú inak ako typický prototyp krásy, bola by som rada. Fyzická krása má mnoho podôb.

Slovenky všeobecne patria medzi najkrajšie ženy na svete, Taliani sú zase veľkí mačovia. Koľko ponúk na sobáš ste dostali?

Zatiaľ ani jednu (úsmev). Taliani radi dvoria, snažia sa komunikovať, cítiť od nich záujem, ale mám to pod kontrolou (smiech).

Vyhovuje vám taliansky naturel? Viete si predstaviť život na Apeninskom polostrove?

Taliansko som si veľmi obľúbila. Žijem v Toskánsku, ktoré je skutočne krásne. Aj ľudia sú veľmi príjemní. Niekedy je až vtipné, ako vášnivo sa medzi sebou rozprávajú. Mne to často znie ako hádka, ale pre nich je to bežná komunikácia. Veľa debatujeme s domácimi spoluhráčkami, máme veľmi dobré vzťahy. Skúšam tamojšie jedlá, ochutnávam, varím. Snažím sa čo najhlbšie ponoriť do talianskej kultúry a naučiť sa o nej čo najviac.

Zdroj: Basket.sk