O prokrastinácii
Moja žena prokrastinuje. Je v tom ozaj dobrá. A robí to vedome. Vedome nič nerobí. Len je. Od slova byť. Jestvuje. Ako dlho? No, dobrý mesiac a pol, čiže asi od začiatku roka. Faktom je, že na také čosi nikdy nebola vhodnejšia doba ako teraz.
Juraj Sedlák (Autor: archív Juraj Sedlák)
Prokrastinácia je z latinského pro crastinus a prekladá sa ako „na zajtrajšok”. Slovník ju ďalej definuje ako chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr. To na moju ženu celkom nepasuje. Veď čo je momentálne to dôležité? No predsa prežiť. V prežití sa moja žena tiež vyzná. S prežitím má bohaté skúsenosti. Svojim školopovinným deťom, ktoré tento rok školu videli len skrze triednu učiteľku na obrazovke, treba navariť. Varenie je prežitie! Kto to dnes ešte robí s ľahkosťou a nadšením?
Ale aj deti rešpektujú, že mama „vypla”, a každý týždeň jej poctivo pripravia jedálniček, aby jej prežitie uľahčili. Prokrastinácia je totiž beťár, nie je ako lenivosť. Lenivosť je fyzická záležitosť. Nič nerobiť vie moja žena v hlave, potichu a bez viny. A to je umenie. Kiežby sa dalo vystaviť v galérii. Nehovoriac o tom, že keď ju ničnerobenie čochvíľa prejde, bude to opäť inšpiratívne obdobie.
Ale prečo vám to tu všetko píšem? Keď prokrastinuje vaša žena, muž sa musí naštartovať ku kozmickému výkonu a postarať sa o to, aby mala žena veget. Mňa naštartoval inzerát: Hľadá sa posila do tímu Piešťanského týždňa.
Priznám sa, už som o tom jedným očkom uvažoval. Že raz…, keď tento úplne nevhodný čas na žurnalistiku pominie, by som to mohol skúsiť. Oprášiť remeslo, ktoré som vyštudoval a stále ho akosi robím, aj keď viac-menej cvične, aby som nevyšiel z cviku. Posledné roky som viac fotil ako písal, ale zasa aj fotografia je remeslo. A remeslá sú v súčasnosti „in”.
O príležitosti sa hovorí, že keď raz príde, treba sa jej chopiť. V súčasnosti zvlášť – pre prežitie. A tak som sa po dvanástich rokoch na voľnej nohe a živote v iných súradniciach a súvislostiach pochlapil a aktualizoval si „cévečko”. Figurovali v ňom veci, ktoré som si aj v hlave musel prestaviť. Jedenásť rokov života pod rovníkom v juhovýchodnej Ázii som pred koronou vymenil za Piešťany. Vedome, z lásky. Ostrov exotický za ostrov kúpeľný a mesto mostom premostené.
Premostenie prichádza: Budem sem pre vás písať, fotografovať a usilovať sa, aby som naše mesto ukázal v ambicióznom svetle. Lebo ono môže byť (opäť) svetové. Má na čom stavať, len by nemalo prokrastinovať. Dozaista to totiž nedokáže tak efektívne ako moja žena.
Držme si palce.
