Etikoterapeut V. Červenák: Narušené vzťahy vedú k narušenému zdraviu

Sú žena a muž od prírody kompatibilní?

Sú veľmi kompatibilní v tom, akí sú rozdielni. Sú ako skrutka a matica. Odpoveď nájdeme aj v našich dvoch mozgových hemisférach. Ľavá je logická, racionálna, matematická, orientujúca sa na detaily. Pravá hemisféra je kreatívna a intuitívna. Ak som celistvý človek, mám vyriešené vnútorné konflikty, zažívam pokoj, obe hemisféry mám otvorené, tie medzi sebou voľne komunikujú a spolupracujú prostredníctvom 300 miliónov nervových vlákien, aj vo vzťahoch som priateľský, hodnota udržania vzťahu je veľmi vysoká.

Čím viac máme konflikt medzi mozgovými hemisférami, tým viac vnútorných konfliktov prežívame. Vnútorné konflikty premietame do vonkajšieho sveta, do vzťahov okolo nás. Narušené vzťahy sú zrkadlom toho, že vnútorne máme blokované energie medzi mozgovými hemisférami, dôsledkom čoho nastupujú ochorenia tela, čiže fyzické choroby. To je základ etikoterapie, ktorá hovorí, že narušené vzťahy vedú k narušenému zdraviu. Udržiavanie dlhodobo pozitívnych vzťahov vedie k vyliečeniu aj z ťažkých chorôb a znamená byť zdravým.

Ktoré mozgové hemisféry sú dominantné u muža a ktoré u ženy?

Existujú štyri typy ľudských bytostí:

1. Muži s mužskou polaritou, tzv. maskulínni muži, majú dominantnú ľavú hemisféru. Ide o racionálneho, logického a pragmatického muža.

2. Muži so ženskou polaritou, tzv. femínni muži, majú dominantnú pravú hemisféru. Ide o tvorivých, kreatívnych a intuitívnych mužov.

3. Ženy so ženskou polaritou, tzv. femínne ženy, sú rady doma, pri deťoch. Podstatné pre ne je teplo domova, spokojnosť rodiny a ich vlastná spokojnosť. Málokedy majú kariérne ambície vynikať a vyrovnať sa mužom.

4. Ženy s mužskou polaritou, tzv. maskulínne ženy, sú postavené na racionalite, pragmatizme, sú pomerne súťaživé a snažia sa vyrovnať mužom. Sú to veľké bojovníčky za rovnoprávnosť.

Je zaujímavé sledovať, aké typy vytvárajú partnerstvá?

Zvyčajne sa stretávajú opačné polarity. Priťahujú sa ženy s mužskou polaritou a muži so ženskou polaritou. Tam vznikajú konflikty. Takíto muži sú romantickí a vhodní na dlhé debaty, ale problém nastáva, keď treba zarobiť peniaze a riešiť pragmatické životné situácie. Vidia nekonečne veľa možností, ale majú problém rozhodnúť sa a prevziať zodpovednosť. Keď je žena v kríze, odchádzajú od nej. Ak sa toto žene deje skrz niekoľko generácií, lebo dostane tento vzorec už od matky a babky, osvojí si presvedčenie, že muži sú nezodpovední a nedá sa na nich spoľahnúť. Končí sa to pohŕdaním. Takýchto mužov si aj napriek tomu stále priťahujú a utvrdzujú sa v danej hypotéze. Tieto súvislosti si ženy neuvedomujú a nehľadajú odpovede v sebe a vo svojich predkoch.

Existuje pozitívny príklad partnerstva, v ktorom na začiatku muž a žena k sebe polaritou nepasovali?

Áno, keď sa stretnú muž so ženskou polaritou a žena s mužskou polaritou, ale hlboko vnútorne sa chcú naučiť byť celistvým mužom a ženou. Vzájomne sa v tom podporujú a nelezú si do kapusty. Nastavia si hranice. Muž žene niektoré veci nedovolí. Ako jednoduchý príklad uvediem nosenie ťažkých tašiek. Nedovolí, aby prišla o svoju dôstojnosť. Žena ocení, keď ju muž chráni aj od seba samej. Vtedy sa žena zamiluje a bude muža milovať naveky. Ak muž dostane úctu a dôveru, bude viac mužský a silnejší.

Keď takíto ľudia spolu zostarnú a naplnia zámer, že si dovolili vyrásť – z muža sa stane ozajstný rytiersky silný muž a zo ženy dôstojná teplo vyžarujúca žena, aj keď to mali na začiatku opačne. Bude to láska až za hrob. V zrelom veku si budú nesmierne vďační, že vedome uskutočnili svoj potenciál.

Keď sa však dvaja ľudia stretnú a zaľúbia, rozum ide úplne bokom…

Áno, v úvodnej fáze zaľúbenia je ľavá, racionálna hemisféra blokovaná. Oslepneme, ohluchneme. Je to krátke trojmesačné obdobie, v ktorom obrazne padáme do orgovánu. Vôňa nás opantá a strácame rozum. Je to obranný mechanizmus prírody, aby sa zachoval pud života. Na to, aby sme boli ochotní množiť sa, musíme stratiť rozum. Keby sme boli vypočítaví a racionálni ako kalkulačka, ľudia sa prestanú množiť.

Ako je to s budovaním vzťahov potom, keď opadne zamilovanie a preberieme sa do reality, otvoríme oči, uši?

Nastane fáza prebudenia, v ktorej sa ukáže, aké majú partneri kvality, nakoľko pochopili svoju rolu v živote a nakoľko v nej obstoja. Ženy majú od mužov rôzne očakávania. Nech očakávajú čokoľvek iné ako bezpečie, vždy sa to končí takmer tragicky. Sú sklamané, frustrované a zhrozené, že od muža nedostávajú nič, čo potrebujú. Môžu dostávať veľmi veľa, ale nedostávajú to základné. A navyše veľa žien ani netuší, že jediné, čo od svojho partnera potrebujú, je pocit bezpečia.

Bezpečie potrebujú na mentálnej, fyzickej, emočnej, energetickej a spirituálnej úrovni súčasne. Ale keďže muži netušia, čo ženy od nás chcú, tak im to ani nedávame. Rýchlo a ľahko ženy opúšťame. Aj verbálne. Otcovia a dedovia nám to ukázali a my máme pocit, že to tak má byť. Bojíme sa zlyhania, utekáme do vlastného bezpečia. Niekedy k alkoholu, k inej žene alebo do samoty.

Čo teda potrebuje muž a čo žena, aby partnerský vzťah napredoval?

Muž potrebuje dôveru a úctu, preto je hlavou rodiny. Má by byť posadený za vrch stola. Hovoríme o klasických pravidlách, ktoré môžeme považovať za zastarané a prežité, ale mali svoj dôvod a význam. Muž cez tieto zvyklosti dostal úctu a dôveru, teda energiu, ktorou sa stával silným. Energia a teplo domova vytvorené ženou bolo transformované do neho a on bol silný a dokázal rodinu chrániť, ale aj živiť. Žena by mala mať slobodu rozhodnúť sa, či chce pracovať, koľko a kedy. Musí jej totiž zostať energia na deti, ktoré by mali byť živené láskou a pozornosťou, aby im bola odovzdávaná skúsenosť a vštepované hodnoty. Úloha muža je nastaviť hranice a kontrolovať dodržiavanie pravidiel, zákona rodiny.

Ak týmto úlohám rozumieme a máme ich podelené, čím je muž silnejší, tým ho žena viac miluje. Čím viac ho miluje, tým viac prirodzenej úcty mu dáva. Čím viac úcty a dôvery mu prejavuje, tým je muž silnejší. Čím je silnejší, tým ju viac chráni. Kruh je uzatvorený pozitívne. Vzájomne sa posilňujú. Takáto žena sa zamiluje až vtedy do muža, keď neochvejne zistí, že muž aj v tých najnáročnejších situáciách stojí pri nej a neopustí ju.

Ženy vedia ísť niekedy do obrovskej hystérie a práve vtedy očakávajú, že aj takúto skúšku ustojíme. My väčšinou utekáme a zlyhávame. Sklameme ženu, keď nás najviac potrebovala. Ak to má muž pochopené a takúto situáciu ustojí, žena ho bude milovať do smrti a je jedno, že vyzerá ako čert a koľko zarába. Láska v nej sa prebudí tým, že sa uvoľní v dôvere v toho muža, ktorý stojí pri nej.

Harmonické dlhotrvajúce vzťahy však existujú. Aspoň na oko sú spolu roky rokúce. Čo ich drží pokope?

Harmonické dlhotrvajúce vzťahy, to sú vzácne bytosti, ohrozený druh. Sú to páry, ktoré si udržali vzájomný rešpekt a úctu. Pochopili jednu základnú vec pre partnerstvo. Tou je, že ak pár má zostať párom dlhodobo, mali by sa držať zlatého pravidla – na prvom mieste by mal vždy zostať partner, na druhom ich vzájomný vzťah, až na treťom mieste deti a na štvrtom rodičia partnerov. Toto je základná hierarchia pre partnerstvo, na ktorej všetko stojí a padá. Muž a žena by si mali každý deň dávať najavo, že sú si na prvom mieste. Vzťah treba denne budovať, denne sa oň snažiť. Tajomstvo dlhodobých vzťahov je vo vnútornej rovnováhe človeka.

Vo vzťahoch často deti nastupujú na prvé miesto. Môže to byť príčina nešťastných manželstiev?

Jednoznačne. Deti sa stávajú tyranmi a manipulujú rodičmi krížom-krážom. To rozbije mnoho vzťahov. Napríklad, keď to žena už videla v rodine u matky a babičky, berie to prirodzene a stavia dieťa na piedestál. Ani jej nenapadne, že by to malo byť inak. Muž sa potom cíti ako piate koleso na voze. Rozprával som na túto tému so stovkami žien na kurzoch, seminároch i individuálne a vždy im kladiem otázku o hierarchii, keď vidím, že ich vzťah nefunguje. Veľmi často počúvam smutné príbehy.

A potom sú tu dlhodobé vzťahy, ktoré naoko fungujú, ale sú viac utrpením ako radosťou. Mýlim sa?

Ľudia vydržia spolu z rôznych dôvodov. Museli by sme podrobne skúmať od prípadu k prípadu, čo je tou silou, ktorá ich drží pokope. Vôbec to nemusí byť láska. Veľa partnerov sa naučilo zdanlivo vytvárať obraz ideálneho páru, naučili sa hrať divadlo. Strach z odmietnutia okolím je veľmi silný, a tak radšej hrajú a pretvarujú sa. O to väčšia je to tragédia, keď sa zavrú dvere a takíto partneri zostanú sami. Nastupuje obrovská prázdnota.

Veľa ľudí si na sklonku života uvedomí, že život, ktorý naoko vyzeral ako slobodný, nemali pochopený od základov. Na to, aby si ľudia rozumeli, musia byť na seba naladení. Rovnoprávnosť neznamená, že sme rovnakí, to je základný omyl ľudstva. Rovnoprávni sme určite, nie však rovnakí. Je to zrejmé na prvý pohľad, fyzicky, mentálne i emočne sa líšime, sme inak disponovaní.

Zdá sa, že niekde robíme chybu. Čo musíme napraviť?

Vzďaľujeme sa nielen od seba samých, ale aj muž od ženy. O čo menej rozumieme sebe, o to menej rozumieme partnerstvám. Chýbajú nám archetypálne vzorce, odovzdávanie základných vedomostí o živote. Každá kríza, aj táto, ktorú momentálne zažívame, nám dáva šancu zastaviť sa, prehodnotiť a vrátiť sa k prirodzenému.

Deväťdesiat percent ľudí, s ktorými sa rozprávam, nevie, o čom hovorím. Väčšina túži po návrate do stavu, ako to bolo pred krízou, ktorú prežívame. Ak chceme dlhodobé vzťahy, musíme mať najprv vzťah samého so sebou, musíme sa poznať a rozumieť si, musíme mať vzťah s tým, čo nás presahuje, uvedomiť si, že nie sme mimo prírody, ale sme jej súčasťou, a potom môžeme vytvárať zmysluplné partnerské a priateľské vzťahy.