Tip na výlet: Vyberte sa na Marhát, výlet vám nezaberie ani pol dňa

Výstup na Marhát

Výstup na Marhát vo všeobecnosti nepredstavuje technicky zložitú túru. Nejakú kondičku si síce vyžaduje, no môžu sa tam vydať i víkendoví turisti alebo rodinky s deťmi. Nejde o vyslovene krátky výletík, nehľadiac na to, z ktorého smeru sa tam vyberiete. Tento výstup by mohol byť dokonca príjemnou celodňovou akciou spojenou s návštevou ďalších atraktivít. Môžete sa tešiť na pekné výhľady a rôzne zaujímavosti. Ak sa uspokojíte len s Marhátom bez dlhších zastávok, výlet vám nezaberie ani pol dňa.

Pre lepšiu predstavu napríklad z centra obce Nitrianska Blatnica sa na Marhát dostanete za necelé dve a pol hodiny. Nastúpate pritom 528 metrov a prejdete sedem kilometrov lesného chodníka. Rodiny s deťmi a turisti sa môžu tešiť i na Rotundu sv. Juraja, čo je mimoriadne pekný kostolík v lesoch pod Marhátom. Preto, aj keby ste sa nakoniec rozhodli nepokračovať až na vrchol, môžete zostať pri jednej z najstarších stavieb a zároveň najstaršej rotunde na Slovensku. Dá sa tam stráviť pekný deň spojený s opekaním a obdivovaním tejto národnej kultúrnej pamiatky. Ak si cestu na vrchol chcete skrátiť približne o dva kilometre a polhodinu šliapania, auto zaparkujte až na konci asfaltovej cesty, ktorá vedie z obce.

Na kopec sa môžete vybrať aj z rekreačnej oblasti Výtoky z Moravian nad Váhom. Čas i prevýšenie je veľmi podobné ako z Nitrianskej Blatnice. V obidvoch prípadoch pôjdete po zelenej turistickej značke a neskôr po červenej, resp. žltej. Pri oboch týchto možnostiach bude ideálne na miesto štartu túry voliť cestu automobilom.

Krásna trasa vedie aj od autobusovej zastávky medzi obcami Stará a Nová Lehota, kde si na blízkom parkovisku môžete nechať zaparkované auto. Na Marhát sa dostanete po červenej hrebeňovej značke, čo predstavuje o niečo dlhšiu trasu, ale s nižším prevýšením.

Ak to zosumarizujeme, na Marhát vedú tri klasické túry. To, ktorý variant zvolíte, záleží na vás. Každý má niečo do seba a každý je niečím špecifický.

Na vrchol z Výtokov

Pretože je núdzový stav, z Piešťanského okresu sa môžete vybrať smerom k Marhátu len z rekreačnej oblasti Výtoky. Ide o zaujímavú trasu, kde sa môžete tešiť aj na jaskyne a výhľady – Sokolie skaly s výhľadmi či s Veľkou a Malou Dolnosokolskou jaskyňou. Ak si spravíte menšiu zachádzku, odporúčame navštíviť Visiace skaly, a ak máte času nazvyš, aj Rotundu sv. Juraja.

Hneď na začiatok túry z Výtokov po zelenej značke sa pripravte na slušné stúpanie. Krahulčie vrchy, respektíve ich časť Sokolie skaly, sú pozoruhodnou lokalitou, ktorá na malom mieste ponúka veľa atraktivít. Postupne tu narazíte na spomínanú Veľkú a Malú Dolnosokolskú jaskyňu. Tie sa nachádzajú kúsok pod značenou trasou, vedie k nim vyšliapaný chodník. Jaskyne sú populárne aj medzi lezcami, svedčia o tom početné istiace prvky v skalnej stene.

Sokolie skaly ponúkajú i zaujímavé výhľady smerom na Marhát. Aj keď rozhľadňu nie je vidieť, neďaleký vysielač áno. Ďalšou zaujímavosťou je pietne miesto významného slovenského horolezca Vlada Plulíka z Piešťan. Isto ho neminiete. Je tu lavička a pomníček s vlajočkami. Na mieste sme strávili pár minút a nasávali príjemnú atmosféru, aj keď s melancholickým nádychom.

Za Krahulčími vrchmi vás červená turistická značka privedie až na vrchol Marhátu. V sedle Gajda si môžete spraviť odbočku z trasy a vybehnúť na Visiace skaly, je to k nim možno 15 minút. Tešiť sa môžete na južné výhľady smerom na Podunajskú nížinu a okolité kopce. Neďaleko vyhliadky je jaskyňa, ku ktorej môžete zliezť.

Rozhľadňa

Rozhľadňa na Marháte dodáva vrcholu turistickú príťažlivosť, bez nej by bol zrejme oveľa tuctovejší. Vidno z nej do diaľav ponad šíre nížiny až na Zobor, Žibricu či ďalšie kopce Tríbeča a pohorie Považského Inovca. Je pohodlne prístupná pre všetky vekové kategórie, na vrchol vedú schodovité rebríky. Deti s tým zrejme nebudú mať problém, no predsa na ne dohliadnite. Na rozhľadni zvykne fúkať vietor.

Na výveske s informáciami o rozhľadni sa dočítate najmä to, že bola vybudovaná v roku 2008 obcami združenými v Mikroregióne pod Marhátom, predovšetkým starostami obcí a občanmi. Nachádza sa vo výške 758 m n. m. a meria 17 metrov. Ďalej sú tam údaje o tom, kto sa podieľal na jej stavbe.

Kríž vďaky

Jednou zo zvláštností Marhátu je kríž, ktorý je doslova natlačený na rozhľadňu. Aj keď lepšie by sa dalo povedať, že rozhľadňa je natlačená na kríži, je totiž oveľa starší. Jeho história sa začala písať už v roku 1947, keď ho občania z Nitrianskej Blatnice postavili ako symbol vďaky, že obec nepostihli materiálne hrôzy druhej svetovej vojny.

Myšlienku postavenia kríža inicioval kňaz Ján Laktiš za podpory predsedu MNV Jána Krajčíka. Laktiš bol mimochodom nadšený turista a športovec – majster Slovenska v cezpoľnom behu. Možno i preto je na prednej časti kríža vytlačený nápis „Bože ochraňuj turistov“.

Realizácia stavby kríža bola pomerne zložitá, pretože Marhát je od obce vzdialený niekoľko kilometrov, navyše do značne strmého kopca. Všetok materiál súvisiaci so stavbou vrátane kovovej konštrukcie kríža bol na vrchol dopravený na konských povozoch. Betonárske práce boli robené ručne. Ďalším orieškom bolo samotné vztyčovanie kríža. Na vrchole Marhátu sa až dodnes hrdo týči od 28. októbra 1947.