Putovanie za „Vianočnou hviezdou“
Na Slovensku sa v druhej polovici decembra začala na oblohe objavovať „Vianočná hviezda“, ktorú mohli okrem astronómov pozorovať voľným okom aj obyčajní ľudia, fotografov nevynímajúc. Išlo o konjunkciu dvoch najväčších planét slnečnej sústavy – Jupitera a Saturnu, ktorá vyvrcholila 21. decembra.
V deň zimného slnovratu boli tieto planéty pozorovateľné zo Zeme tak blízko pri sebe, že sa javili ako jeden jasný objekt. V skutočnosti je vzdialenosť medzi týmito dvomi obrami väčšia ako 730 miliónov kilometrov. Z astronomického hľadiska je to veľká vzácnosť, naposledy nastalo takéto tesné priblíženie pred takmer 400 rokmi, v júli 1623. Konjunkcia Jupitera a Saturnu síce nastáva raz za dvadsať rokov, ale podobné priblíženie sa vráti až v roku 2080.
V pondelok 21. decembra sa planéty priblížili na šesť uhlových minút, čo predstavuje jednu pätinu mesačného splnu. Bolo možné sledovať ich približne iba hodinu, od konca súmraku až do ich západu krátko po šiestej hodine večer na juhozápadnej oblohe. Po zimnom slnovrate sa planéty začali od seba vzďaľovať, udalosť sa dá voľným okom sledovať približne do konca decembra.
Keďže najlepšie podmienky na pozorovanie boli z vyvýšeného miesta s výhľadom na juhozápad a problémom na našom území bola veľká oblačnosť, ktorá bránila pozorovaniu oblohy, bolo treba vydať sa na hory. Navyše keď som na Facebooku Jozefa Dovičina objavil krásne fotografie a video urobené z Veľkej Javoriny a z Kľaku, rozhodol som sa, že spolu s rodinou si spojenie planét nemôžeme nechať ujsť.
Vyzbrojení fotoaparátom, statívom, mobilnou aplikáciou na určovanie objektov na nočnej oblohe, dvomi čelovkami, teplým oblečením a čajom v termoske sa 21. decembra krátko po 15. hodine začalo naše putovanie za „Vianočnou hviezdou“.
Ešte počas strmého stúpania autom na Veľkú Javorinu (970 metrov nad morom) za obcou Lubina som dúfal, že sa dostaneme nad oblaky a uvidíme jasnú oblohu, ale keď sme dorazili na parkovisko pri Holubyho chate pod vrcholom, bolo nám všetkým jasné, že neuvidíme vôbec nič, a to doslova. Všade navôkol bola totiž taká hmla, že by sa dala krájať.
Neboli sme jediní, ktorí chceli pozorovať konjunkciu planét. Vedľa nás zaparkovalo auto, vystúpili z neho dvaja chlapi a s fotoaparátmi, so statívom a s úsmevom na perách sa za súmraku vydali šliapať posledných 50 výškových metrov k televíznemu vysielaču. Na parkovisku bolo približne 20 áut a ďalšie prichádzali, takže viacerí dostali rovnaký nápad – sledovať vesmírne divadlo z Veľkej Javoriny.
Aj keď z neho nebolo napokon nič, pretože hmla bola úplne všade, náš rodinný výlet dopadol na výbornú. Ocitli sme sa totiž v Ľadovom kráľovstve Elsy a Anny s úžasnými útvarmi na stromoch, kríkoch a tráve, ktoré vytvorila zima, sneh, hmla a vietor. Osvetlená Holubyho chata s „ľadovými“ stromčekmi pri vstupe sa vynorila z hmly ako prvá. Objavili sme tiež drápy, ktoré vyrastali z rúk Wolverina vo filmovej sérii o X-Menoch a vytvorili svetelný meč Luka Skywalkera zo ságy Hviezdne vojny. Rodiny s deťmi si užívali aj snehovo-ľadovú pokrývku zeme a spúšťali sa po ceste dolu svahom na sánkach, boboch, tanieroch a i len tak v topánkach, hoci sa už zotmelo a bez baterky nebolo v hmle vidieť ani na krok.
Na hrebeni, ktorý je štátnou hranicou medzi Slovenskom a Českom, sme síce Jupiter a Saturn videli akurát tak na displeji mobilného telefónu, ktorého aplikácia určila ich presnú polohu – ich spojenie, no z putovania za „Vianočnou hviezdou“ vzniklo niekoľko pamätných fotografií.
Autor: Ľubomír Škorňák
