Môj 17. november 1989 – vypadol nám marxizmus
Bol piatok 17. november 1989. V kongresovej hale piešťanských kúpeľov sa konal semifinálový večer súťaže Miss kúpeľných miest Československa, ktorú organizovali teslácki zväzáci s významnou podporou kúpeľov a mesta.
Ja som tento večer moderovala spolu s Jurajom Lulovičom. Účinkovali tu súrodenci Hečkovci s kapelou a atmosféra večera bola veľmi príjemná. Mala som privítať vtedajšieho riaditeľa kúpeľov s manželkou. Keďže som ho nepoznala, upresnili mi, kde bude sedieť. Tak som podľa pokynov pozdravila, privítala ho a spýtala som sa ho, ako sa mu páčia kandidátky na miss. On bol nadšený kráskami (jeho manželka menej), ale dodal, že nie je riaditeľ, iba námestník, lebo riaditeľ súrne musel odcestovať.
Trapas som sa snažila zmierniť, a tak som súdruha námestníka ubezpečila, že človek nikdy nevie a možno onedlho bude riaditeľom práve on. Asi sa mu to zapáčilo, lebo hneď zareagoval: „Ak sa tak stane, pozvem vás potom na pohár sektu.“ Na túto príhodu som dávno zabudla, pretože po 17. novembri sa dialo množstvo zmien, a v lete mi do práce volá jeden pán. Meno mi nič nehovorilo a on: „To som ja, čo ste mi vyveštili, že raz budem riaditeľom kúpeľov, a ja som vám sľúbil, že keď sa tak stane, pozvem vás na pohárik. Tak kedy sa môžeme stretnúť?“ Skoro som odpadla. Ale nešla som.
Finálový večer Miss sa konal v sobotu 18. novembra, moderovali ho Oskar Kráľ z televízie a Ivan Mjartan. Ivan bol v tomto období vedúci zahraničného vysielania v Československom rozhlase. Piatok i sobota na Miss prebehla bez akýchkoľvek náznakov, že sa v našej krajine niečo deje. Na druhý deň, v nedeľu, som Ivana Mjartana viezla do Bratislavy a po ceste mi veľmi opatrne naznačil, čo sa deje v Prahe a že zrejme to bude mať veľký dopad na našu budúcnosť. O pár rokov sa Ivan stal veľvyslancom Slovenska v Prahe.
V tomto období som študovala v Prahe na právnickej fakulte. Tam som na vlastné oči videla nepokoje koncom októbra, keď sa na Václaváku nacvičovali oslavy výročia vzniku Československa. Zhromaždilo sa tam množstvo ľudí, vykrikovalo sa proti režimu, za podporu šéfdirigenta Českej filharmónie Václava Neumanna, ktorý ostro vystupoval proti režimu a dostal zákaz… Polícia to tam rozháňala a všetkých podozrivých zatýkala. Aj mňa dvaja schmatli, strčili do auta a kričali, čo som tam robila.
Bola som šokovaná, lebo som vôbec nevedela, o čo ide, a tak som len vysvetľovala, že idem zo školy a idem sa ubytovať. Plná taška kníh ich presvedčila a pustili ma – s upozornením, aby som sa na Václavák v ten deň už nevracala. Na druhý deň spolužiaci Pražáci rozprávali detaily, a tak sme tušili, že bude horúco. O mesiac sme z rektorátu Karlovej univerzity dostali oznam, že štúdium sa prerušuje na pár mesiacov, pretože sa upravoval študijný program pre externistov. Vypadli nám predmety o marxizme a viacerí pedagógovia sa tiež zmenili.
Drahomíra Moretová
