Od Holubyho chaty k Javorine a na rozhľadňu Jelenec

Nudia vás tradičné rozhľadne? Vyberte sa s nami smerom na Nové Mesto nad Váhom k obci Lubina a ďalej k Veľkej Javorine, k rozhľadni Jelenec v Bielych Karpatoch, ktorá ponúka menší adrenalín a nevšednosť v jednom. V nádhernom prostredí, kde stromy, aj keď už dožili, si spadnuté na zem snívajú svoj večný sen, kde je príroda nedotknutá, len pomedzi les vedie široká kamenná cestička lemovaná hraničnými stĺpikmi s označením „S“ ako Slovensko a „C“ ako Česko, načerpáte silu a môžete sa tam stretnúť nielen so Slovákmi, ale aj s Čechmi, ktorí prekonajú kopec pešo či na bicykli.

Auto si odstavte pri Holubyho chate, zájdite sa odfotiť k vysielaču Javorina a potom sa vydajte k rozhľadni. Na ceste späť vám určite zachutí hrachová polievka s klobáskou a domácim chlebom či iná pochúťka kuchára z Holubyho chaty.

Náročnosť a dĺžka trasy k rozhľadni

Dĺžka trasy je pár kilometrov, čo reálne znamená menej, ako väčšina z vás nachodí za tri hodiny počas bežného života. Inými slovami je to prechádzka lesom, ktorá je jednoduchá a nenáročná. Časovo niečo vyše polhodinka je tiež prijateľná aj pre neaktívnych výletníkov.

Východiskovým bodom výletu je Holubyho chata. Prejdeme okolo chaty a držíme sa zelenej turistickej značky. Trasa vedie lesom, na začiatku dole kopcom, potom začne kúsok stúpania. Značka sa časom vytratí, avšak stačí ísť po hrebeni a pred vami sa objaví kovová veža v malou dreveničkou vedľa seba. Ste na mieste!

Jelenec je nevšedným zážitkom pre milovníkov rozhľadní. Ak vás už nebavia klasické drevené, prípadne menšie murované rozhľadničky a máte chuť na niečo nové a adrenalínové, ste tu správne. Ale pekne poporiadku. Vrch Jelenec je začiatok horského masívu Veľkej Javoriny, ktorý je obľúbeným miestom pre myjavských lyžiarov. Práve na ňom sa v nadmorskej výške 925 metrov nachádza opustený areál vojenského vysielača. Ten v čase socializmu slúžil ako cvičný cieľ pre leteckú armádu. Po rozdelení Československa v roku 1993 sa nedoriešili majetkové vzťahy, a tak sa z tohto opusteného vojenského areálu stala neoficiálna turistická rozhľadňa. A nie hocijaká.

Do výšky približne 40 metrov sa týči kovová konštrukcia, ktorá si priam pýta pokorenie. Výstup na rozhľadňu, ako aj pohyb v jej okolí, je na vlastné nebezpečenstvo, ale za ten výhľad to stojí. Ak však nevládzete ísť až hore, menej zdatní ocenia prvú plošinu, na ktorú sa dostanú, ak majú silné svaly na rukách aj nohách.

Aby ste si nemysleli, nie je možné sa dostať úplne hore. Predposledné poschodie je posledné verejnosti prístupné a zároveň najvyššia plošina, z ktorej môžete sledovať šíre okolie. Veža má tri prístupné rebríky. Jeden v strede, ktorý je chránený bezpečnostným prstencom a je určený pre záujemcov. Tento rebrík vedie z jedného poschodia na ďalšie postupne. Ďalšie dva rebríky sú po stranách rozhľadne a sú riešené štýlom „priamo hore”. Pohyb po nich neodporúčame. Jednotlivé poschodia sú od seba vzdialené vždy osem metrov, takže ak si na druhom poschodí vo výške 16 metrov poviete, že vám stačí, môžete ísť pokojne dole. Veža však ponúka naozaj krásny pohľad na okolité vrchy.

Holubyho chatu zničil požiar

Výstavbu horskej chaty na Veľkej Javorine inicioval Klub československých turistov (KČST) v Uherskom Brode a v Starej Turej a ministerstvo obchodu ČSR. Základný kameň položili 8. júla 1923 za účasti obyvateľov z oboch strán pomedzia, turistických odborov, politických predstaviteľov a zástupcov veľkostatkov Springerovcov a Lichtensteinovcov. Ako staviteľ bol vybraný Josef Jirásek z Uherského Brodu.

Krátko pred položením základného kameňa, 15. júna 1923, zomrel u svojho zaťa v Pezinku Jozef Ľudovít Holuby, protestantský kazateľ, botanik, národopisec a zástanca česko-slovenskej vzájomnosti, pôsobiaci aj v oblasti Bielych Karpát. Predseda odboru KČST v Uherskom Brode a Holubyho priateľ Ferdinand Prager navrhol na jeho počesť po ňom pomenovať budovanú chatu. Tento návrh sa nestretol s námietkami.

Chatu otvorili pre verejnosť 6. júla 1924, kolaudácia sa konala 2. novembra. Prvým správcom sa stal Alois Zálešák. Nová chata však neslúžila dlho. V noci na 10. decembra 1926 na nej vypukol požiar, ktorý ju počas siedmich hodín úplne zničil. Celková škoda dosiahla 450-tisíc Kč, cudzie zavinenie alebo zanedbanie povinností správcom nebolo preukázané.

KČST sa rozhodol chatu obnoviť, staviteľom bol Josef Hanuš z Uherského Brodu. Otvorili ju 22. júla 1930, hospodárom sa stal opäť Zálešák. Mala priestrannú jedáleň a deväť izieb s 27 posteľami, v podkroví dve spoločné nocľahárne s 35 lôžkami. Každý odbor Slováckej a Považskej turistickej župy vybavil izby svojím nábytkom. K chate patrilo aj 16 hektárov lúky, na ktorej sa už v roku 1931 konali lyžiarske preteky. Počas 30. rokov nasledovali úpravy okolia, výstavba príjazdovej cesty, lyžiarskych vlekov, značenie turistických trás atď. Do chaty bol tiež zavedený telefón. Všetky práce však ustali s rozpadom ČSR v roku 1939.

Po druhej svetovej vojne bola chata postupne v správe niekoľkých štátnych podnikov, vystriedalo sa tu tiež viacero správcov. Po zmene režimu v roku 1989 ju odkúpil vtedajší správca Miroslav Masarik. V novembri 2006 ju získal chatár Miroslav Martinček (prostredníctvom dvoch súkromných spoločností), ktorý niekoľko rokov uzavretú chatu opätovne sprevádzkoval. V roku 2009 sa chata dostala do exekúcie a následnej dražby a v rokoch 2011-2017 ju vlastnilo viacero fyzických osôb. Od decembra 2017 je jediným vlastníkom chaty súkromná spoločnosť.

V rokoch 2010-2011 pribudla pri východnom priečelí krytá terasa z lomového kameňa. Dňa 28. júla 2013 na priečelí chaty odhalili pamätnú dosku s bronzovou bustou Jozefa Ľudovíta Holubyho od akademického sochára Stanislava Mikuša.