Nález pokladu strieborných mincí pri Piešťanoch
Nedávno Krajskému pamiatkovému úradu Trnava ohlásil turista priamo z miesta nálezu asi strieborné predmety nepravidelného tvaru podobné minciam, ktoré majú na jednej strane rôzne vyobrazenia, napr. draka. Podľa pokynov nálezca do miesta ďalej nezasahoval a predmety zamaskoval.
Zo zmienky o drakovi archeológovia KPÚ Trnava Peter Grznár a Matúš Sládok okamžite vytušili, čo našiel. Hneď ako sa im dalo, sa stretli s nálezcom a ten im ukázal miesto nálezu – vo vývrate stromu. Po prezretí predmetov v nich ihneď rozpoznali stredoveké strieborné mince – fenigy. Následne prehľadali vývrat s detektorom, ktorý vydával na jednom mieste silný signál. Drobnými nástrojmi opatrne odkryli miesto signálu a našli tu koncentráciu mincí na ploche 25 x 20 cm. Celkovo sa našlo 147 mincí vrátane neúplných, z čoho našiel 25 ohlasovateľ.
Z nálezových informácií vyplýva, že mince uložené najskôr v organickom obale z kože alebo látky, z ktorého sa však nezachovali žiadne stopy, boli zámerne zakopané do zeme. Na zámerne ukryté alebo uložené viaceré archeologické nálezy sa v archeológii používajú výrazy depot a poklad. V čase zakopania bol blízko tohto miesta pravdepodobne zapamätateľný orientačný bod, ktorý by umožnil nálezcovi po čase miesto nájsť, napr. výrazný strom, lebo iné orientačné body, napr. skala alebo prameň sa tu nenachádzajú.
Z depotu sa zatiaľ určila väčšina mincí. Sú nimi prevažne viedenské fenigy a v menšom počte uhorské napodobeniny viedenských fenigov, ktoré sa vyrazili za panovníkov, ktorí vládli v rokoch 1251 – 1330.
Viedenské fenigy majú nepravidelný štvorcový tvar s obvyklým priemerom 15 až 16 mm. Prvý výskyt na našom území je doložený v 2. polovici 12. stor. V 13. – 14. stor. boli razené rakúskymi panovníkmi v mincovniach v mestách Viedeň, Viedenské Nové Mesto a Enža. Okolo roku 1300 ich priemerná hmotnosť klesla z 0,765 na 0,547 g a obsah striebra z 73,6 na 64,8 %. Vyrážané mali rôzne motívy – leva, jeleňa, draka, orlicu, kríž, anjela s habsburským štítom, rytiera na koni so sokolom, polovičnú postavu vládcu, hlavu mnícha v kapucni, ryby a iné. Uhorské napodobeniny viedenských fenigov mali približne kruhový tvar, menšie parametre ako pôvodné fenigy a ikonografické odlišnosti v motívoch.
V 2. polovici 13. stor. sa značne zhoršili parametre uhorských mincí – denárov, najmä ich akosť, a kvalitné fenigy sa po dlhé obdobie stali vítanou náhradou domácich mincí najmä u obchodníkov na západnom Slovensku, čo sa odzrkadľuje aj v hromadných nálezoch a depotoch. Prísunu fenigov pomohli aj intenzívne obchodné kontakty s Rakúskom, výhodný kurz voči domácim uhorským minciam a vojenské výpravy. Uhorskí králi v snahe vytlačiť z obehu fenigy okrem zákonných opatrení razili od poslednej tretiny 13. stor. až do približne roku 1340 ich napodobeniny, avšak beztak ich pre horšie parametre postupne prestali prijímať domáce obyvateľstvo a aj cudzí obchodníci.
Hromadné nálezy obsahujúce fenigy, ktorých ukrytie je datované od roku 1330 až do okolo polovice 14. stor. nie sú výnimočné. Na Slovensku sa koncentrujú na západe a poznáme ich napr. z Bratislavy, Báču, Melčíc-Lieskového, časti Zemianske Lieskové, Milanoviec, Štúrova, Trnavy, Želiezoviec, Diakoviec, Stupavy, Nitry, Brehov, Nitry, časti Dražovce, Tešedíkova a z okolia Boldogu. Počtom mincí je podobný nález z Diakoviec nájdený koncom 19. stor., ktorý obsahoval 118 mincí, z toho 117 fenigov, z Bratislavy nájdený v roku 1998 počas výstavby podzemných garáží, obsahujúci približne 150 mincí, z toho 148 fenigov, a z Trnavy nájdený počas výskumu stredovekého domu v roku 2008, zložený minimálne z 83 fenigov.
Majitelia si svoj hnuteľný majetok, najmä peňažný, schovávali prevažne v nepokojných časov, kedy sa ho snažili uchrániť pred nepriateľmi či lúpežníkmi. To, že sa poklady mincí nachádzajú doteraz naznačuje, že si ich majitelia nevyzdvihli z dôvodu ich úmrtia počas udalosti, kvôli ktorej si mince ukryli, ale mohli sa stať aj prípady, že sa vrátili si ich vyzdvihnúť, ale po dlhšom čase ich už nevedeli nájsť (napr. v lesnom teréne). Nešťastie však poklady prenasleduje aj stovky či tisíce rokov po ich schovaní. Množstvo nájdených pokladov zatajujú a rozkrádajú chamtiví nálezcovia, prevažne tzv. detektoristi, keďže pre mnohých z nich je naše archeologické dedičstvo len predmetom speňaženia, ale mnohé poklady bohužiaľ neostali uchránené pred kradmými rukami ani v múzeách.
Za obdobie existencie KPÚ Trnava (od roku 2002) je to druhý ohlásený náhodný hromadný nález mincí. Prvým bol nález v Kostolných Kračanoch, časti Pinkové Kračany, nájdený pri kopaní jamy na bazén v roku 2016. Obsahoval 330 strieborných mincí, prevažne grajciarov a toliarov, z rokov 1624 až 1704.
Od roku 2009 poskytuje Pamiatkový úrad SR poctivým nálezcom nálezné až do výšky 100 % hodnoty nálezu. Podľa pamiatkového zákona je nález nutné najneskôr na druhý pracovný deň po jeho nájdení ohlásiť príslušnému krajskému pamiatkovému úradu a ponechať na mieste bezo zmeny až do obhliadky krajským pamiatkovým úradom alebo ním poverenou odborne spôsobilou osobou (archeológom).
Podľa pamiatkového zákona je archeologickým nálezom hnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou, napr. črepy z nádob, nástroje, zbrane, šperky, mince a pod. Archeologickým nálezom sú tiež vojenské predmety, ktoré sa našli v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádzajú spred roku 1946.
Neoprávnené vyhľadávanie, vykopávanie, vyzdvihovanie, premiestňovanie a aj samotné prechovávanie archeologických nálezov je protiprávne podľa pamiatkového a trestného zákona.
V prípade depotu KPÚ Trnava vypracuje správu o náhodnom archeologickom náleze a nakoľko nálezca požiadal o nálezné, odstúpi ju aj s nálezom Pamiatkovému úradu SR, ktorý priberie znalca na úplné a podrobnejšie určenie mincí a ich ohodnotenie. Potom sa nálezcovi vyplatí nálezné, nález sa vypublikuje v odbornej literatúre a prevedie na múzeum.
