Rozhodnuté: Čierne stavby v Ratnovskej zátoke musia zbúrať a pokutu zaplatiť
Po viac ako roku úradných ťahaníc zákon nad podnikateľskou aroganciou nakoniec zvíťazil a nitrianska firma Labonte musí odstrániť čierne stavby z Ratnovskej zátoky a zaplatiť takmer 150-tisícovú pokutu. Konateľom spoločnosti Patrikovi Masárovi a Džemilovi Šefkiimu nepomohlo ani odvolanie sa voči rozhodnutiu piešťanského stavebného úradu o udelení viac ako stotisícovej pokuty a odstránení čiernych stavieb, Okresný úrad v Trnave totiž ich odvolanie zamietol.
Ako nám zaslalo stanovisko ministerstvo vnútra, do ktorého pôsobnosti Okresný úrad v Trnave patrí, do vydania rozhodnutia o odstránení stavieb zo dňa 11. mája 2020 uplynul rok. (Takmer rok bolo podanie riešené na stavebnom úrade prvého stupňa, teda Mestom Piešťany.) Počas tohto obdobia v rámci konania o dodatočnom povolení stavby v zmysle ustanovení stavebného zákona stavebný úrad mesta Piešťany prerušil konanie a vyzval stavebníka na doloženie dokladov, pričom opakovane vyhovel žiadosti stavebníka na predĺženie lehoty na predloženie dokladov.
Po vykonaní procesných úkonov na stavebnom úrade Mestom Piešťany bol spisový materiál predložený na odvolacie konanie Okresnému úradu Trnava v júli 2020. Ten vo veci následne rozhodol v septembri. „Okresný úrad Trnava zamietol odvolanie spoločnosti a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu mesta Piešťany zo dňa 11. mája 2020, ktorým stavebný úrad nariadil spoločnosti odstrániť nepovolené stavby, upraviť terén do pôvodného stavu a uviesť stavby do pôvodného stavu,“ informovala nás Petra Friese z tlačového odboru ministerstva vnútra.
Spýtali sme sa jedného z konateľov firmy Labonte, Patrika Masára, kedy chce čierne stavby v Ratnovskej zátoke odstrániť a kedy zaplatia pokutu. Odpoveď nám do uzávierky tohto vydania Piešťanského týždňa neprišla.
Čo sa udialo pred rokom
Po období sústredenia sa na vodné športy sa areál Ratnovskej zátoky v úvode roka 2019 premenil doslova na zábavný areál plný vodných adrenalínových atrakcií v spojení s hudobnou zábavou v duchu španielskej Ibizy či chorvátskej Novalje. V zátoke vznikla prevádzka s názvom Bearded Brothers WakeSoul (bradatí bratia).
Nejeden obyvateľ Piešťan či okolia zátoky pri prehliadke areálu zostal potešený, že Sĺňava ožíva. Tento projekt pri detailnejšom pohľade však začal vyvolávať množstvo otáznikov.
Arogancia v štvrtom pásme ochrany
A bol to práve Piešťanský týždeň, ktorý medializoval skutočnosti, že s týmito zdanlivo atraktívnymi stavbami na brehu Sĺňavy zaradenej do štvrtého stupňa ochrany prírody nie je všetko v súlade so zákonmi civilizovanej krajiny. Respektíve to, čo bradatí bratia vybudovali, v súlade so zákonom v podstate nie je nič.
Dokonca potom, ako piešťanský stavebný úrad vznikajúce čierne stavby v úvode roka 2019 v Ratnovskej zátoke zaregistroval, nereagovali ani na oficiálne výzvy, aby od tejto činnosti ustúpili a stavanie prerušili do doby vydania riadnych stavebných povolení.
Arogancia voči zákonom od nitrianskych podnikateľov dospela až do takej miery, že i napriek tomu, že presne vedeli, že v stavebnej činnosti nemajú pokračovať, v máji 2019 areál otvorili bombastickou párty s pyrotechnickými efektmi a hlučnou diskotékou pod holým nebom. A to len pár sto metrov od európsky chránených hniezdisk vzácnych operencov.
Musia zaplatiť a stavby odstrániť
Nepomáhali úradné výzvy a podnikatelia ďalej pokračovali v organizovaní masových podujatí s hlasnou hudobnou produkciou, to všetko v stavbách postavených bez povolení či kolaudačných rozhodnutí.
Pribúdali i sťažnosti obyvateľov Ratnoviec, nakoľko parkovacie kapacity parkoviska v areáli vodnolyžiarskeho vleku záujemcom o hudobnú produkciu nestačili, a tak návštevníci svoje autá nechávali i pred vjazdmi do rodinných domov v obci či na súkromných pozemkoch. Bezohľadnosť návštevníkov areálu prerástla do situácie, že parkovali i priamo vo voľnej prírode v chránenom území Sĺňavy.
Stavebný úrad v Piešťanoch reagoval v zmysle zákona a arogantným podnikateľom udelil na slovenské pomery nevídanú pokutu vo výške takmer 150-tisíc eur. Následne došlo aj k správnemu rozhodnutiu o odstránení nelegálnych stavieb, ktoré je dnes už právoplatné.
Ratnovská zátoka ako športový areál
Vodná nádrž Sĺňava vznikla v 50. rokoch minulého storočia ako súčasť Vážskej kaskády s úlohou regulácie hladiny Váhu a možnosťou plavby veľkých lodí cez jej plavebnú komoru, ale tiež aj ako hydroelektráreň.
V 80. rokoch minulého storočia vznikol aj vodnolyžiarsky areál v Ratnovskej zátoke. Jedna z jeho úloh bola, aby vodní lyžiari nemuseli pri svojom športovaní používať motorové člny, ktoré sa pre tento druh športu vyznačujú veľkým výkonom motora a značnou hlučnosťou.
Novovzniknutá vodná plocha najprv prilákala migrujúce vtáky ako miesto oddychu pri ich ceste. Neskôr sa stala zimoviskom pre operence zo severnej Európy a letným hniezdiskom pre vtáctvo z juhu. Niektoré si tu však našli trvalý domov. Na Vtáčom ostrove bolo zaznamenané hniezdenie rybára veľkého, čajky čiernohlavej, ale aj veľkých morských čajok ako čajka sivá či čajka striebristá.
Európsky významná prírodná lokalita
To bol dôvod, prečo sa o túto lokalitu začali zaujímať ochranári. Sĺňava bola najprv v 80. rokoch chránenou študijnou plochou, neskôr chráneným vtáčím územím a po vstupe Slovenska do Európskej únie bola zaradená medzi významné vtáčie lokality v rámci Európy a začlenená ako mimoriadne dôležitá oblasť do Natura 2000, s čím súviselo aj zriadenie štvrtého pásma ochrany prírody.
Sĺňava nikdy neslúžila na hromadné rekreačné účely a už vôbec nie na hlučné diskotéky. Všetci doterajší nájomcovia vodnolyžiarskeho areálu v Ratnovskej zátoke vo vlastníctve štátnych vodohospodárov to aj akceptovali. Až do doby, kým sa tam na jeseň 2018 nezjavili konatelia nitrianskej eseročky Masár a Šefkii.
Naša spoločnosť sa musí rozhodnúť, aké máme priority – či budovať zábavné parky v krehkom ekosystéme, alebo chrániť prírodu s ohľadom na ďalšie generácie.