Kultúra a pandemické obmedzenia
Tak sa nám tá dočasná voľnosť zasa končí. Pri každodennom počte pribúdajúcich nakazených bolo otázkou času, keď kompetentní zareagujú a opäť sprísnia opatrenia. V lete sme si na čas vydýchli, i keď napríklad predavačky a predavači či vodiči a vodičky hromadnej dopravy by som mnou iste nesúhlasili.
V čase písania tohto editoriálu bolo pandemickou komisiou schválené obmedzenie počtu zúčastnených na hromadných podujatiach, čo nám hovorí, že od októbra nás bude vo vnútri počas akcií sedieť nanajvýš sto, aj to len za predpokladu, že semafor nášho okresu bude svietiť nazeleno.
Bijú sa vo mne dva protichodné pocity. Na jednej strane plne rešpektujem rozhodnutie odborníkov, ktorí na svojich pleciach nesú za tieto rozhodnutia zodpovednosť. Na druhej strane mi je ľúto, že to, čo ledva po prestávke začalo, dostáva krátko po obnovení akúsi stopku či, povedzme, spomaľovač.
Pred necelými dvomi týždňami sa začal piešťanský hudobný festival. Bol to prvý večer, ktorý po dlhej, naozaj dlhej dobe bol aj prvým veľkým koncertom na doskách Domu umenia. Atmosféra, ktorú koncert priniesol, bola naozaj nevšedná. Z hľadiska, ale aj z javiska bolo cítiť, ako ľuďom kultúra počas posledných mesiacov chýbala.
Aj ľudská hlava potrebuje z času na čas svoju poživeň. Je veľa ľudí, ktorí zvyknú v pravidelných intervaloch navštevovať divadelné predstavenia, činohru, operu, balet. Alebo koncerty. Veď koľkí milujú hudbu. Hudbu všetkých možných žánrov, pri ktorej na chvíľu zabudnú na svoje problémy, zabudnú na prácu a povinnosti a ponoria sa do sveta, ktorý im tóny obľúbenej muziky vytvoria. Žiadny online koncert nevytvorí takú atmosféru, aká dokáže vzniknúť počas interakcie umelca s divákom, aj keď je online svet obrovská devíza doby, v ktorej žijeme.
Je mi smutno, že už doteraz ťažko skúšanú kultúru čakajú ďalšie reštrikcie, aj keď v aktuálnej situácii to bude asi nevyhnutné. Ostáva len zatnúť zuby a vyčkať do času, keď sa veci zasa vrátia do normálu. Alebo aspoň do fázy, v akej sme prečkali leto.
Zatiaľ si môžeme akurát vizualizovať, aké to bude, keď sa opäť zíde pod pódiom na festivale 15-tisíc ľudí, aké to bude, keď dav začne skandovať počas klubových koncertov, aká to bude radosť pre hudobníkov, dívať sa na do posledného miesta zaplnené hľadisko kultúrneho domu. A v rámci solidarity môžeme aspoň dúfať, že ľuďom z umeleckej brandže aj technikom, zvukárom či osvetľovačom bude poskytnutá adresná pomoc.
