Náš operený seriál: Špeciálny fotolov na myšiarku nepodnikol, vždy to bola náhoda
Piešťanec Ivan Vančo chodí do prírody v maskáčoch. Pozná tajomstvá splynutia s terénom. Vie sa zamaskovať, poprikrývať celtovinou. Bez pohnutia pozoruje život operencov a fotí ich. Jeho snímky sú úchvatné. Vo svojom portfóliu má tisícky záberov prevažne z vtáčej ríše. V našom seriáli vám postupne predstavíme nielen zástupcov vtáčej ríše, ale aj ostatné živočíchy, ktoré žijú v Piešťanoch a okolí.
Medzi najrozšírenejšie sovy v Piešťanoch a okolí patrí krásna myšiarka ušatá (Asio otus). V našom meste má naozaj početné zastúpenie. Chodil som ich pozorovať do objektu záhradníckej školy, kde žije niekoľko párov.
Rozpoznať ju môžeme hlavne podľa krikľavo oranžových očí. Charakteristickým znakom sú dlhé pierka nad ušami, ktoré však nemajú žiadny vplyv na zlepšenie sluchu. Pri dĺžke tela približne 38 centimetrov a váhe 300 až 350 gramov má rozpätie krídel úctyhodných 100 cm.
Je to výborný lovec, živí sa predovšetkým myšami a hrabošmi. Pri love im pomáha výborný zrak na veľkú vzdialenosť, nablízko totiž dobre nevidia. Samozrejmosťou sú silné pazúry a zahnutý zobák. Ich najväčšia aktivita je za súmraku a v noci. Počas dňa iba posedávajú na stromoch a venujú sa odpočinku. Samce sa ozývajú počas toku hlasným húkaním, ktoré trvá niekedy aj celú noc. Na hniezdenie využívajú opustené hniezda po krkavcoch, vranách a strakách. Mláďatá dokážu lietať v treťom týždni života. Myšiarky sa tiež zdržujú na okrajoch lesov, v mestských parkoch či cintorínoch.
Špeciálny fotolov na myšiarku ušatú som zatiaľ nikdy nepodnikol. Vždy to bolo akosi náhodou. Svoju najkrajšiu sériu fotiek tohto dravca som urobil na podnet redaktorky Piešťanského týždňa Vierky Dusíkovej. Jedného dňa mi zavolala, že má v záhrade sovičky, ak chcem, môžem si ich prísť nafotiť. Neváhal som, skočil som do auta a o pár minút som bol u nej v záhrade.
Bolo to obdobie, keď už mláďatá vyleteli z hniezda, no ešte poriadne lietať nevedeli, iba preletovali. Sedeli na višni v korune stromu obsypanej sladkými plodmi. Ako prvé som zbadal mláďa a potom rodičov, ktorí ma pozorovali. Boli úžasní. Ich veľké oči sa mňa pozerali a pritom krúžili hlavami, aby ma lepšie zaostrili. Urobil som zopár pekných záberov, ktoré ma veľmi potešili a dúfam, že potešia aj vás.
Poďakovanie patrí Vierke Dusíkovej, že mi umožnila tieto krásne myšiarky ušaté zdokumentovať.
Ivan Vančo
