Stav premostení v Piešťanoch: Po dvoch rokoch zmena k lepšiemu, no hrozba zrútenia v jednom prípade naďalej zostáva

Kúpeľným mestom pretekajú dva vodné toky a ten najväčší, rieka Váh, má svoje dve ramená. Jedno je Obtokové rameno na ľavej strany Váhu obtekajúce Kúpeľný ostrov. Druhým je Biskupický kanál, ktorý spolu s hlavným korytom vytvára Vážsky ostrov, takzvané Lido. Mosty, mostíky či lávky však nájdeme v meste aj ponad potok Dubová. V tomto článku sa zameriame len na vážske premostenia.

Na Kúpeľný ostrov vedú od Piešťan tri premostenia. Je to Kolonádový most, Krajinský most a lávka pre peších a cyklistov.

Krajinský most patrí Trnavskému samosprávnemu kraju a po dokončení druhej etapy jeho rekonštrukcie, ktorá sa momentálne realizuje, bude proti spontánnemu zrúteniu zabezpečený na ďalšie desaťročia.

U lávky pre peších, ktorá patrí mestu, sme v článku spred dvoch rokov žalostný technický stav konštatovali aj naším laickým pohľadom, čo o rok nato potvrdil i statik a lávku uzavrel. V súčasnosti na nej prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce a do polroka by mala byť opäť v dobrej kondícii.

Tretím premostením Váhu v Piešťanoch je Kolonádový most, ktorý patrí kúpeľnému mestu. I u toho sme pred dvomi rokmi konštatovali zlý stav. Presakovala mostovka, betón zvetrával a z mosta sa olupovali celé časti jeho konštrukcie.

Most sa v súčasnosti nachádza vo finále rekonštrukcie a dokončený bude v októbri. Problematické však naďalej zostáva, čo z brehu či mosta nie je vidieť. Podmyté sú dva piliere, a ak radnica čím skôr nepristúpi k ich zabezpečeniu, môže sa stať, že takmer 1,8-miliónová investícia na opravu častí mosta nad vodou po povolení pilierov skončí vo Váhu.

Zmena k lepšiemu po dvoch rokoch od nášho posledného hodnotenia je však v prípade týchto troch premostení Váhu veľmi výrazná.

Ďalšie dva premostenia z piešťanskej strany prechádzajú ponad Biskupický kanál na polostrov Lido. Lávka pri Dome umenia je určená peším. Je v pomere k ostatným mostom nová a patrí mestu. Ako nám pri minulotýždňovom rozhovore potvrdila Eva Pobjecká z mestského úradu, radnica v najbližšom období pristúpi k jej technickému zhodnoteniu.

V lokalite mestskej časti Bodona je oceľový most, ktorý patrí Slovenskému vodohospodárskemu podniku. Železný most s nosnosťou 15 ton podľa tvrdení správcu majú vodohospodári pod kontrolou a tvrdia, že jeho súčasný stav je v norme. Drobné zistené nedostatky, ktoré vraj nemajú dosah na jeho nosnosť, údajne odstraňujú ihneď po ich zistení.

Most od Moravian čaká na svoj koniec

Tri mosty sú ponad Obtokové rameno Váhu, ktoré spolu s hlavným tokom obteká Kúpeľný ostrov.

Ako prvý v poradí proti prúdu je pomerne nový most, ktorý slúži ako vstupná brána pre automobily na Kúpeľný ostrov. Jeho stav je na pohľad bezproblémový. Most je natretý a udržiavaný.

Rovnako v dobrom stave sa javí i most pre peších na Kúpeľný ostrov na úrovni obce Banka.

Opäť sme sa vrátili aj na tretí most ponad Obtokové rameno. Tak ako aj pred dvomi rokmi je to suverénne najošarpanejší most v regióne.

Kto niekedy slúžil u ženijného vojska, poľahky rozozná, že takéto mosty používajú hlavne na dočasné premostenie v prípade živelných pohrôm, ak pôvodný most napríklad strhne prívalová voda. V pôvodnej vojenskej verzii je však jeho pojazdná časť tvorená drevenými trámami.

Tento most ale v minulosti niekto „vylepšil“ a pojazdnú drevenú časť nahradil oceľovými plátmi a asfaltom. Vinou týchto zmien je preťažený, dosvedčuje to aj jeho prehnutie v tvare luku viditeľné voľným okom.

Ani pohyb po moste neprináša mnoho istoty a už chôdza spôsobuje jemné, no znateľné vibrácie. Pohľad zospodu mosta mnoho dôvery v jeho technický stav tiež nevzbudzuje. Oporné železobetónové piliere už zvetrávajú a odhaľujú kovovú výstuž, ktorá koroduje.

Keďže most leží v katastri Moravian nad Váhom, kontaktovali sme starostu obce, aby sme zistili vlastníka mosta a kto za jeho technický stav zodpovedá. „Most nepatrí nikomu. Svojho času sa k nemu chceli prihlásiť kúpele, ale nevedeli vydokladovať vlastnícky vzťah,“ vysvetlil nám Peter Hulman.

Nám sa však už pred dvomi rokmi podarilo zistiť, že most sa na tomto mieste ocitol v dôsledku výpomoci armády pri povodňovej situácii v 60. rokoch minulého storočia. Asfaltový povrch dostal ešte v roku 1989. Po zmene režimu a novej deľbe kompetencií a vzniku samospráv štát na svoj majetok zrejme zabudol a nezveril ho nikomu do opatery.

A tak na otázky, či sú na tomto moste robené odborné kontroly a či technickým stavom zodpovedá svojmu účelu, na ktorý sa používa, nám nemal kto odpovedať. No podľa slov starostu Moravian celkom určite od začiatku 90. rokov na tomto moste nik žiadne ošetrenie či technické zhodnotenie nerobil.

My však most hodnotíme už na pohľad ako veľmi nebezpečný a bez záruky bezpečného pohybu po jeho povrchu. A že mosty v zlom technickom stave nepadajú len pod nadmernou záťažou, ale v podstate znenazdajky a bez upozornenia len tak akoby samy od seba, ukázal aj nedávny pád mosta v Spišskej novej Vsi. Za takýmito pádmi však vždy nasledujú výhovorky v štýle: „Nie sú peniaze, my sme nevedeli…“

Takže už dopredu upozorňujeme kompetentných, aby si „vierohodné“ výhovorky vopred chystali. Lebo v prípade tohto schátraného mosta nestojí otázka či spadne, ale kedy.

A pre nás sú kompetentní z Obecného úradu Moravany nad Váhom, lebo leží v ich katastri, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, lebo vedie na ich pozemky, a Slovenský vodohospodársky podnik, lebo mu prináleží starosť o všetky vodné toky a tento most vedie ponad jeden z nich. Samozrejme, aj štát, pretože most je zrejme ešte stále jeho majetkom.

Ak sa však niečo stane a most spadne, keď na ňom budú ľudia, poškodeným či nebodaj pozostalým výhovorky slzy neosušia, bolesť nezahoja a straty neprinavrátia.