Náš operený seriál: Aj obyčajné kačice môžu byť fotogenické

Zaujímavým objektom na fotenie je aj obyčajná kačica divá (Anas platyrhynchos). Dá sa k nim dostať pomerne blízko, pretože sú zvyknuté na ľudí a nie sú také plaché. Môžeme sa s nimi stretnúť v hojnom počte na Sĺňave, Váhu, ale aj na potokoch a rybníkoch. Hniezda si robia pri brehoch v rákosí alebo v hustom poraste. Každý pár vyvedie z hniezda 8 až 13 mláďat ročne. Rád pozorujem, ako samička pláva a za ňou vláčik mláďat.

Vyfotiť kačice nie je až taký veľký problém, ale ja som ich chcel odfotiť trochu inak. Urobiť zábery z ich perspektívy a ich prirodzeného prostredia, ako oddychujú. Bolo sa treba dostať k nim čo najbližšie, najlepšie aspoň na tri-štyri metre. Fotiť z pohľadu ich očí, čiže 20-30 centimetrov nad zemou. Nájsť vhodné miesto na takéto fotenie, kde kačice vychádzajú na breh za oddychom a nie sú rušené, nebolo jednoduché. Dlhodobým pozorovaním som takéto miesto našiel na rybníku vo Veľkom Orvišti.

Ale ako sa k nim nepozorovane dostať tak blízko? Mal som plán.

Kačice tam používali na oddych rovnaké miesto, kde sa vždy vracali po kŕmení a kúpaní. Vystihol som teda čas, keď tam neboli. Ľahol som si do trávy pri hustý krík a prikryl sa maskovacou plachtou. Pod fotoaparát som položil špeciálnu podložku proti pohybu, ktorú mi vyrobila moja manželka. Nezostávalo mi nič iné, len čakať na kačice, keď sa vrátia.

Asi po hodine sa tak stalo. Pristáli vedľa mňa na hladine vody prvé dva páry a po pár minútach aj ďalšie. Niektoré hneď vyliezli z vody a začali sa čistiť, iné zostali na hladine. Pozorovaním som zistil, že keď sa čistia, sem-tam urobia zvláštny pohyb, po ktorom zatrepocú krídlami, akoby chceli odletieť. To sa len zbavujú prebytočnej vody na krídlach.

Taký záber som chcel tiež urobiť, preto som si vytypoval jedinca, namieril fotoaparát a čakal na správny okamžik. Trvá vždy len malú chvíľku. Preto som si nadstavil na fotoaparáte sériové snímanie – šesť až osem záberov za sekundu. Približne po 30 minútach to vyšlo, záber sa podaril. Sústredil som sa na kačice, ktoré už boli na brehu. Niektoré sa čistili, iné so zatvorenými očami odpočívali. Bál som sa, aby sa ma nezľakli, keď ma objavia, no ony si ma vôbec nevšimli. Dokonca nereagovali ani na cvakanie závierky môjho fotoaparátu. Urobil som množstvo záberov, ktoré ma tešia. Bol som totiž medzi nimi, akoby som k nim patril. Kačice boli všade, predo mnou, vedľa mňa aj za mnou.

Trochu rozruchu vzniklo, keď som sa chcel opatrne vzdialiť. Bol som od nich pár metrov a ony už veselo pokračovali vo svojej činnosti. Po príchode domov a následnom prezretí fotografií som bol s výsledkom veľmi spokojný. Možno práve preto, že som bol na chvíľu ich súčasťou a na fotenie som sa dlhodobo pripravoval.

Aj obyčajná kačica vie byť fotogenická, keď je fotená zo správneho uhla. 

Ivan Vančo